Erik Tomáš na rozhovor s predsedom Ficom spomína dokonca s dojatím a označil ho za veľmi príjemný a gentlemanský so záverečným podaním ruky a prianím všetkého dobrého. Iný z odchádzajúcich straníkov sa so slzou v oku priznal, že predsedovi svoj odchod oznámil SMSkou. Pravdepodobne preto, že osobné lúčenie s predsedom by bolo pre neho neznesiteľné a bolestné. Celá jedenástka sa vyznáva z lásky k Smeru a úprimné slová vďaky k strane by dojali aj kameň. Človeku až srdce plesá, keď vidí, ako sa i v dnešných časoch plných nenávisti a zloby, dokážu slušní ľudia rozísť bez toho, aby sa urážali a podrážali si nohy.
A preto som s nepochopením sledovala dnešnú tlačovú konferenciu Roberta Fica, ktorý s opovrhnutím v hlase označil 11 odídencov zo Smeru za zradcov a ich čin za neslušnosť. Novinárom sa priznal, že musí zvažovať slová, ale výraz hnusu v jeho tvári bol dostatočným neverbálnym vyjadrením toho, čo by bez obalu povedal, keby mohol.
Priznám sa, že mi po zhliadnutí tlačovky trochu vŕta v hlave, ako musel vyzerať príjemný a gentlemanský rozhovor pánov Fica a Tomáša, keď záver z neho má dve celkom odlišné interpretácie.
Žeby sa gentlemani nepochopili?
