Dokážete si zatipovať, koľko musí mať zriadených účtov jedna škola alebo školské zariadenie? Minimálne 3, väčšinou je ich však viac. Účet príjmový, účet výdavkový, účet sociálneho fondu, účet grantový, účet jedálenský, depozitný účet slúžiaci napr. na uloženie finančných prostriedkov na mzdy a odvody zamestnancov v mesiaci december, aby sme ich mohli použiť v januári atď.
Dôvody?
Uvádzajú sa rôzne. Od prehľadnosti až po normy Európskej únie. Ja osobne si myslím, že za týmto stojí priama a celkom šťavnatá štátna podpora bánk.
I napriek "veľkorysým šetriacim balíčkom", ktoré banky ponúkajú školám, výška poplatkov za vedenie takéhoto množstva účtov a za transakcie na účtoch dosahuje ročne až stovky eur v každom jednom zariadení. Ak by takto gazdovala šetriaca rodina, živnostník alebo firma, považovali by sme takéto správanie prinajmenšom za vyšší stupeň retardácie obhospodarovateľa majetku. V našom školstve je to však nielen možné, ale dokonca povinné, pričom i ten najviac sporivo mysliaci riaditeľ pod hrozbou vysokých pokút a finančného zosobnenia porušenia pravidiel účtovania musí na túto hru, z ktorej profitujú najmä chuderky banky, pristúpiť.
Riaditeľ altruista, aby si sám pred sebou ospravedlnil takéto mrhanie, si preto pomyslí: Veď z cudzieho krv netečie a navyše, i ten neborák - zamestnanec banky musí z niečoho žiť. Obhospodaruje mojich 5 účtov, čo sa ten narobí ... Kto by to za tie peniaze robil? Veď chabých 3,50 eur za výber hotovosti či smiešne 2,00 eurá za vlastný vklad na vlastný účet nemôžu vykryť finančné straty, ktoré banky utrpeli s nástupom internetbankingu. Priškrtím kúrenie v telocvični, vymontujem žiarovky v knižnici a môžem vyberať i vkladať do aleluja.
P.S.
Ak hľadáte literárny prínos či morálny odkaz tohto blogu, nehľadajte. Týchto pár viet bolo len bezmocným výkrikom človeka zodpovedného za efektívne využitie finančných prostriedkov jedného zo školských zariadení.
