Asi to s tým pohybom u detí nebude až tak zlé. Stačí dobrá motivácia, možno atraktívna pomôcka a deti majú záujem športovať, pomyslela som si a vrátila som sa ku svojej práci. O dve hodiny neskôr som na ceste z roboty videla malého Janka opäť. So slúchadlami na ušiach sa na svojej kolobežke naháňal okolo činžiakov a jeho úsmev na tvári naznačoval, že šport až tak nebolí, že je to vlastne celkom dobrá zábava. Zamávala som na neho a on si to nasmeroval priamo ku mne. Na kolobežke. Elektrickej. Hneď mi začal ukazovať posledný model najnovšieho trendu a oboznámil ma, ako sa to štartuje, čo je to elektromotor, a že to má dokonca plyn, ktorým si môže regulovať rýchlosť. „Ale veď rýchlosť získaš podľa toho, akou silou sa odrazíš", vysvetľovala som mu, pričom som sa snažila hľadať v pamäti, kde by mali byť niekde uložené posledné zvyšky mojich chabých vedomostí z fyziky. Z Jankovho výrazu tváre som pochopila, že týmto pokusom som klesla v jeho očiach na absolútne vedecké dno. „Ale ja sa neodrážam, ja len stojím."
S jemným údivom na tvári som Jankovi pochválila kolobežku a pokračovala som v ceste domov. Hneď mi do hlavy naskočil obraz, ktorý som videla v našom meste pred pár dňami: mladá rodinka na športovej prechádzke (že to bola prechádzka športová som usúdila zo športového oblečenia, ktoré mali všetci na sebe). Mama a ocko sa ležérnym krokom posúvali vpred a asi päťročná dcérka šoférovala posledný typ elektrického autíčka BMW. Hneď po príchode domov som si klikla, čo to je za čudo a priznám sa pri čítaní som neverila vlastným očiam. Okrem iného, autíčko je vraj vybavené exkluzívnou podsvietenou palubovkou v imitácii dreva, má zabudované FM rádio s ukladaním kanálov, má funkciu rozprávka, ktoré dieťa počúva, kým jazdí atď.Prosto všetko, čo dieťa potrebuje pri pohybe vonku.
Nuž, pokrok nezastavíš.
A tomu je treba učiť a viesť už i deti od najmladšieho veku. Veď kto už by dnes chodil po vlastných. Je to prežitok. Je to nuda. Je to pomalé. A niekedy to dokonca bolí.
