Neštve ho ani tak to, že sa nám v štáte pod rukami rozpadá sudcovský stav (veď on je SNS a SNS s tým nič nemá), nedotýka sa ho ani to, že jeho parlamentní spolu sediaci sú kamaráti s Kočnerom (veď on je zodpovedný za prácu poslancov v parlamente a to, čo si poslanci robia vo voľnom čase, je ich vec), jeho najväčšou bolesťou je „do chrbta vrazená dýka“ rukou Bélu Bugára. Pri dnešnom hlasovaní Dankových zákonov sa totiž Most zdržal a zákony neprešli. A sami uznajte, že to je veľká rana.
Ako sám Danko hovorí: „Nebolo to prvýkrát a dnes to dosiahlo vrchol taký, že sa nebudem zúčastňovať na žiadnej koaličnej rade.“ So smútkom v hlase a so slzou v oku dodal: „Zažil som bezcharakternosť Bélu Bugára.“
Obrovské sklamanie človeka, ktorý si myslel, že takmer 4 roky žije a pracuje so samými charaktermi a zrazu toto.Toľko vkladal do tohto kamarátstva. Toľko obetoval, keď sa ako čelný národovec spojil s Maďarmi. A toto je vďak. Fuj.
Jeho smútok však netrval dlho.
Schopil sa, povolal média a po vzoru Ficovho, kto do nás kameňom, my doňho dvomi, veľmi úprimne, hrdo a s charakterom sebe vlastným prezradil médiám tajnosť, ktorá mala zostať utajená naveky medzi 4 stenami koaličnej izbičky: Minister dopravy Érsek, okrem toho, že nie je schopný stavať diaľnice, žiaľ, nepohol ani prstom pre cestovný ruch.
Tak. A máš to Béla! Dlh je splatený.
A navyše... SNS nebude podporovať zákony Mostu.
A navyše ... ja nebudem chodiť na koaličnú radu.
A teraz plačte!
Nuž i takéto bývajú niektoré dni v parlamente. Smutné, bezútešné.
Ešteže je v našom štáte inak všetko v absolútnom poriadku.
