V inej rodine, v inej práci, v inom prostredí by nemala s takýmto nastavením ľahký život (a jej okolie už tobôž nie), no práve v jej postavení bolo melancholické naladenie obrovským darom. Bola hĺbavá, analytická, logická, svedomitá a disciplinovaná.
Melancholické danosti, s ktorými prišla na tento svet, boli počas celého jej života nielen rešpektované jej okolím, ale podporované i výchovou, čo vyústilo do obrazu silnej osobnosti so schopnosťou sa obetovať: pre kráľovstvo. A nebol to len obraz. Alžbeta taká naozaj bola.
A vyžadovala to i od ostatných v rodine.
Najmä od tých, ktorí mali predpoklad nastúpiť na trón.
Žiaľ, nedarilo sa.
Je síce fakt, že Charles sa trochu pomamil, no jeho synovia William a Harry zdedili vzťahové vlastnosti po Diane, čo kráľovnú príliš nenadchlo.Vzťahových ľudí považovala zo svojho pohľadu výkonového typu za slabších a uvedomovala si, že to pre trón a kráľovstvo môže byť zničujúce.
Kráľovstvo na svoje prežitie potrebuje silných panovníkov.
Vedela, že ak v tomto Pánboh nenadelil jej dvom vnukom, musí sa to kompenzovať niečim iným: ženami, ktoré budú stáť po ich boku. Musia byť silným krkom, ktorý ponesú hlavu monarchie, no zároveň dosť múdre na to, aby panovníka nezatienili. Preto veľmi bedlivo pozorovala Kate a Meghan a dá sa povedať, že bola i celkom spokojná. Aspoň v prípade Kate, ktorá je múdra, rozvážna, vie sa ovládať a má dokonca navyše malý bonus: vie byť prirodzene empatická tam, kde je to potrebné.
I napriek tomu, že i Harry si našiel silnú ženu, kráľovná okamžite pochopila, že toto by nebolo na tróne to pravé orechové. Meghan je hérečka a sleduje len svoje záujmy. Správa sa vypočítavo a hrá rolu, ktorá prinesie prospech najmä jej. Ak je to potrebné, dá svojej dcére napr. i meno Lilibeth. Ovláda slabšieho Harryho viac, ako by bolo únosné.
Nuž, kráľovná mala na sklonku života vo veci jasno: po Charlesovi by mal na trón usadnúť William.
Či tak bude, je však vo hviezdach.
Taký Nostradamus vraj predpovedal, že po Charlesovi na trón zasadne kráľ, s ktorým by nik nerátal, takže situácia sa môže vyvinúť ešte všelijako.
Isté je len jedno.
Kráľovná Alžbeta II. bola so svojim temperamentom na tróne výnimočnou a svetovo uznávanou panovníčkou. Autoritou, ktorá naplno využila svoje pozitíva, a negatíva svojho temperamentu dokázala buď skryť alebo povýšiť na pozitíva. A čo na to ľudia?
Jej ľud i celý svet to s úctou rešpektovali.
Zbohom, pani kráľovná.
