Zaujali ma titulky v médiách o zatknutí Norberta Bődőra v súvislosti s výberom nápravného zariadenia pre jeho ubytovanie. Je vraj možné, že výber nebol náhodný. Hľadala sa vraj väznica, ktorú nemá pod palcom firma jeho otca - Bonul. Vraj, aby sa zabránilo ...
Čomu?
Bojí sa sudca, aby esbéeskári bonuláci nepodávali Norbertovi potajme cez mreže cigarety a punčáky?
Veď, ak štát uzavrie zmluvu s firmou, ktorá sa má postarať o bezpečnosť vo väzniciach (a tým i našu), nemal by mať strach, že práve táto firma bezpečnosť a pravidlá poruší. A firma Bonul, ktorá bola v priazni i samotného kedysi premiéra Fica, a uzavrela takéto zmluvy s viacerými slovenskými väznicami, je asi dôveryhodná, nie? Nie je predsa možné, aby vtedajší premiér, minister vnútra a policajný prezident podporovali firmu, ktorá by akokoľvek ohrozovala našu bezpečnosť, či dopriala vymoženosti vybraným väzňom. Veď strážne služby, zabezpečovacie, komunikačné a kamerové systémy sú v takýchto ústavoch alfou i omegou ich fungovania. Tam musia ísť tí najlepší z najlepších. Preverení, bez bočných úmyslov.
A v právnom štáte už tým dupľom.
Tak prečo sa pre Norberta hľadala väznica bez vplyvu Bonulu?
