Po prvé, rešpektujeme najnovšie svetové trendy a máme chudobu pohlavne korektnú, a po druhé, naše politické špičky majú celkom iné starosti, ako je chudoba. A menštruačná tobôž.
V Škótsku zákon predložila ministerka zdravotníctva a jednohlasne ho schválil celý parlament, no môžeme sa u nás spoľahnúť na Lengvarského? Veď ten sa už mesiace snaží udržať pri živote aspoň akú takú funkčnosť zdravotníckeho systému, a priznám sa, keď ho vidím, aký je unavený a bez chuti, tak ho dokonca upodozrievam, že nespí, po nociach sa prezlieka za sestričku a slúži nočné po rôznych oddeleniach, kde práve nejaká vypadla.
Snáď nejaká ministerka by mohla...
Ale ktorá z tých našich si všimne menštruačnej chudoby?
Remišová? Tá bojuje proti byrokracii a vo voľných chvíľach buď ráta, koľko sme za jej éry nemuseli poslať dokladov na úrady, alebo pomáha objavovať rímske dedičstvo na Dunaji. Kolíková zháňa prachy na chod našej dožívajúcej spravodlivosti, lebo Matovič sa zaťal a nechce jej poslať ani cent. A Milanová? Tá by mala sedieť na kultúre, ale či ešte žije...
A čakať, že si menštruačnej chudoby všimne chlap? Naď alebo Budaj...?
Naď by si menštruácie všimol jedine vtedy, ak by bola súčasťou nejakého Migu alebo strely s plochou dráhou letu za výhodné ceny, a Budaj, ak by vo veľkom začali krvácať medvedice.
Nuž, takto poviem.
Menštruačnú chudobu nik z našich elít hľadať nebude.
Keď už si menštruácie niekto všimne, tak snáď len zúfalý Matovič, ktorý, ak zistí, že ju nemá každý, ju bude chcieť ako privilégium zdaniť, alebo predseda Kollár, ktorý s radosťou príjme akúkoľvek správu o tom, že sa niekde v jeho blízkosti vyskytla.
Zdroj:
https://www.zenyvmeste.sk/skotske-zeny-vlozky-tampony-zadarmo-menstruacna-chudoba
