Sú väčšinou nazaočkované, ktovie, s kým sa všetko postretali, no proste, z dlhodobého hľadiska by sa to našim starkým nemuselo vyplatiť. Viete, ako by to dopadlo... Obidve skupiny by sa bez rúšok obchytkávali, dýchali by na seba a v niektorých rodinách sa, ktovie prečo, stále udržujú zastarané zvyky s bozkávaním... No, proste, hygienickejšie a pre seniorov bezpečnejšie bude, ak decká zostanú doma. Existuje predsa SKYPE, existuje Facebook...
A teraz malá, vôbec nesúvisiaca vsuvka...
Pred pár rokmi základná škola (malotriedka) v mojej rodnej obci oslavovala 100 rokov od svojho založenia. Riaditeľstvo školy usporiadalo peknú oslavu, na ktorú pozvalo všetkých absolventov a pretože som z času načas sentimentálna, rozhodla som sa oslavy zúčastniť. Škola bola krásne vyzdobená a medzi iným tam boli i rôzne práce žiakov z rôznych časových období. Ako som si ich tak prezerala, zrazu som uvidela projekt mojej neterky s názvom Moja rodina. Tvorili ho fotky členov jej najbližšej rodiny s krátkym komentárom. Keď som pozrela bližšie na fotku jej babičky, musela som nahlas zasmiať. Od dojatia. Ako som sa neskôr dozvedela, moja neterka mala pri tvorbe projektu po ruke iba jednu fotku svojej babičky: z jej slávnostného menovania prezidentom republiky za profesorku. Na fotke bola jej babička, ktorej podával ruku prezident. Neterka fotku do projektu použila, no zavadzal jej tam ten čudný chlap (prezident), ktorý do rodiny nepatril, tak mu začarbala tvár ceruzkou. Čo po prezidentovi... Tým dôležitejším človekom bola jej babička.
Profesor Krčméry svoj odkaz nemyslel vôbec zle. Z jeho pohľadu, čo sú to jedny Vianoce?
Ale... jeden rok z pohľadu štvorročného človeka je to štvrtina života.
Jeden rok a jedny Vianoce z pohľadu ročného človiečika je celoživotná skúsenosť.
A jedny Vianoce s deťmi a vnukmi z pohľadu osemdesiatročnej babičky alebo dedka?
To si netrúfnem hodnotiť...
Často čítame a počúvame, že ľudia opatrenia odborníkov nedodržiavajú, a preto je ich vina, že sme sa zatiaľ s Covidom nevysporiadali.
Prečo to ľudia robia? Čím to je, že nepočúvajú odborné rady, nezľaknú sa trestov, sú nezodpovední a podstupujú také riziko vo vlastnej rodine?
Z rebélie?
Možno preto, že im to radí akýsi dávny odkaz rodu. Podstupujú riziko a zabezpečujú niečo, čo sa ničím iným nedá nahradiť ani kompenzovať.
(I keď to v rámci ochrany a bezpečia naši odborníci neodporúčajú).
Pozn. autorky:
Zatiaľ sme prežili niekoľko mutácií vírusu. Mali sme tu alfu, deltu i omikron. Psychológovia a psychiatri nehlásia žiadne alarmujúce správy a neprezentujú žiadne grafy o náraste psychických porúch starčekov a stareniek, ktorí sú zvyknutí počúvať kapacity a dodržiavať bez zbytočných rečí nastavené pravidlá. Podľa výskumov neznámych amerických vedcov to bude asi tým, že žiadne traumy z odlúčenia nemajú. Takmer nikto totiž na ústredí nič nehlási a tých pár jedincov, čo plače... To je vekom a už sa pracuje na predpoklade, že k tomu možno prispievajú i klimatické zmeny.
Nuž, starčekovia sú z obliga a pod ochranou odborníkov.
Čo však spraví ďalší rok, dva (kým nám dôjdu k pomenovaniu mutácií písmena gréckej abecedy) s detskou populáciou? Možno by nám naši odborníci z konzília mohli niečo pekné povedať práve o tomto, lebo ja osobne si to nedokážem ani len predstaviť.
