Pražská tragédia z 21. 12. 2023, ktorá otriasla celým svetom, nás mnohých zastavila a prinútila sa zamyslieť nad otázkou: PREČO?
Prečo sa mladý, inteligentný človek s budúcnosťou pred sebou rozhodne nahromadiť si zbrane, vybaviť si zbrojný pas a pripraviť hromadnú vraždu množstva, často neznámych ľudí?
Čo ich vedie siahnuť po takýchto konečných riešeniach?
Ja svoju odpoveď mám: nedostatok pevných pilierov, o ktoré sa dá oprieť - zmätok sveta.
Vo svojej poradni sa stretávam so štyrmi typmi temperamentu v rôznych kombináciách. Sú ovplyvnené rôznymi prostrediami a rozmanitými spôsobmi výchovy, a každý z nich vníma a reaguje na dianie v spoločnosti inak. Niektoré z nich sa ľahko prispôsobujú daným podmienkam, niektorým to ide ťažšie (no, ale čo už) a niektoré súčasná spoločnosť a fungovanie sveta privádza do šialenstva.
A to doslova.
Existujú ľudia, ktorí majú odmalička (z domu) nastavené hodnoty a kritéria tvoriace rád, ktorým by sa mal svet a ľudia prísne riadiť. S príchodom do škôlky a do školy (do vonkajšieho sveta) však zisťujú, že tí druhí ich svetový poriadok kazia.
A k tomuto je potrebné sa nejako postaviť.
Tí s menej vyhraneným typom temperamentu sa lámu a prispôsobujú sa (aj keď nie s nadšením) väčšine, tí so silne vyhraným typom, podporení účelovými informáciami (z internetu, od podobne zmýšľajúcich členov spoločnosti, od autorít, ...) sa utvrdzujú vo svojom pohľade na svet a vo svojej pravde, a nejako reagujú.
Podľa zvyšku sveta, čudne, choro, podľa svojho vlastného nastavenia - jedine správne.
A potom už záleží len na tom, čo v jeho hlave súboj vyhrá: jeho rád či tolerancia k nerádu ostatných?
Ak vyhrá jeho rád, je v rámci vernosti a lojality svojmu nastaveniu schopný a ochotný urobiť všetko, aby napravil to, čo my ostatní kazíme. Bez akýchkoľvek zábran, bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Bráni seba, svet a poriadok.
Prevencia tragických udalostí, podobných tej v Prahe, je ukrytá vo všetkých nás, ktorí dnes s účasťou a slzami v očiach zdieľame bolesť a žiaľ s rodinami a s priateľmi obetí. Je založená na citlivom vnímaní ľudí okolo nás. Na komunikácii s nimi. Na pochopení, že svet obývajú aj bytosti, ktoré ho môžu chápať celkom inak, ako my. Ktoré sa potrebujú, viac, ako ktokoľvek iný oprieť o niečo pevné, stále, trvalé.
Existuje ešte niečo také vôbec?
Rodina?
Zákon?
Spravodlivosť?
Vraj je potrebné zvyšovať a neustále zdokonalovať bezpečnosť v školách. Brány, čipy, policajti, prehľadávanie detí,...
... a čo ešte?
Kde sme sa to ako ľudia dostali?
Všetko, čo robí človeka človekom, nahrádzame čímsi, čo s "ľudským" nemá vôbec nič spoločné.
Ak budúcnosť ľudstva budeme aj naďalej stavať len na výkone, na a/sociálnych sieťach, na individualizme a na nevypočítateľnosti, potom sa odborníci naozaj nemýlia: vrah David nebol posledný, bude takých viac. A nielen v Prahe...
Pozn. autorky:
Hore uvedený príspevok je založený čisto na mojom názore a prípadné reakcie s opačnými názormi pod ním rešpektujem a neodsudzujem.
