Život človeka sa z príbehov skladá
a nech je už malý, či zdobí ho brada,
krásy i podrazy osudu prijíma,
to, čo ho trápi i to, čo ho dojíma.
Každý z tých príbehov k perle si prirovnaj
a jednu po druhej na šnúrku navliekaj.
S pokorou do prstov i tie nepekné ber,
len s pekným i nepekným je náš život fér.
Nie všetky perličky sú rovnaké a biele,
nie všetky značia, že´s naplnil ciele.
Niektorá sa nehodí k farbe ani k veľkosti
a niektorá vyvolá až pochyby pravosti.
Perly si nemôžeš meniť či vybrať,
je treba zmieriť sa a každú z nich prijať.
Len jedna za druhou zmysel nám dávajú.
Vedz- šnúrky života prázdne miesta nemajú.
Never, že z života sa dá niečo vymazať,
že keď oči zakryješ, môžeš sa radovať.
Všetky tie korálky svoju hodnotu skrývajú
a spomienky ani pocity sa gumovať nedajú.
Je treba dúfať, že po čiernej príde biela,
že radosť raz vystrieda zachmúrené čelá,
že šťastie je ukryté už v budúcej perličke
a môžeš ho nájsť v človeku či v pesničke.
Život je šnúra perličiek farebných,
smútku a sĺz i radostí následných.
Každá je iná a predsa sú isté,
boľavé, radostné, fľakaté i čisté.
Netreba zrovnávať svoju a iné,
každá má radosti i stránky stinné.
Každému vyváži mínus a plus,
nezáviď, nebanuj a dopriať skús.
Až v konci života, keď zoberieš šperk do dlaní,
sám zbadáš striedanie hojnosti a strádaní.
A čo potom?
Stačí len oba konce šnúrky chytiť a mašličku zaviazať,
aby sa korálky nemohli kotúľať.
Celý tvoj život je z príbehov utkaný,
z tých, čo si rástol i kde si bol skúšaný.
Stačí konce chytiť a mašličku zaviazať
a povedať si: Som vďačný za svoj život, bol som tu veľmi, veľmi rád.
Želám všetkým ľuďom, aby v roku 2018 zažívali v kruhu svojich najbližších veľa spokojnosti, zdravia a lásky. Želám nám, aby sme na svoju šnúrku života navliekali všetky koráliky s vďakou a pokorou a aby nás i v tých najťažších chvíľach neopúšťala nádej v lepšie dni a spravodlivosť tohto sveta.
Věra Tepličková
