A to isté platí i opačne.
Žiadať po spoločnosti, ktorá nevie rešpektovať, že existujú dve rovnocenné polovice ľudí s opačným vnímaním sveta, aby bola tolerantná k menšinám, k skupinám, k ľuďom, ktorí nezapadajú do "normy", je ešte na dlhú pesničku.
A kedy sa to zlomí?
Keď prestaneme ukazovať prstom na druhých s cieľom vyviniť seba.
Temperamentovú poradňu mám len pol roka, no i za tento krátky čas som si potvrdila, že podstatou spokojnosti (a zároveň najťažšou úlohou každého človeka), je prijať vlastné nastavenie ako ideálne a tešiť sa z toho, že mi príroda/vesmír/Boh umožnili žiť v spoločnosti ďalších ideálnych ľudí :-).
Niekto na to príde sám, niekto potrebuje postrčiť.
K poznávaniu a potvrdzovaniu tohto faktu som mala more príležitostí. Vzťahy a spolunažívanie introvertov a extrovertov sú totiž najčastejším dôvodom návštevy temperamentovej poradne. Niekto príde len tak, zo zábavy či zvedavosti, niekto rieši závažný vzťahový problém. Nuž, prekonať predsudok, že do poradne chodia len "blázni", sa niekedy naozaj oplatí.
