Rozpútala sa celoštátna súťaž a lov na najnezávislejšieho, najmorálnejšieho a najreprezentatívnejšieho kandidáta, ktorý, ak vyhrá, už svojou existenciou potvrdí kvalitu strany, ktorá si ho vybrala. Aspoň tak to chápu politici, ktorí už pomaly a tajne obšmietajú okolo univerzít, vedeckých inštitúcií a nemocníc, aby čapli nejakú tú charizmatickú autoritu, ktorá by bola ochotná stať sa ich maskotom.
Lenže ...
Ak má byť kandidát najnezávislejší, nemal by byť sympatizantom ani podporovateľom žiadnej zo strán!
Ak má byť kandidát najmorálnejší, nemal by mať vo svojom curriculum vitae žiadne prešľapy ani prepojenia!
I keď takí ľudia v našej krajine existujú (a nie je ich málo), práve toto sú dve podmienky v našom svete politiky nesplniteľné.
Prečo si to myslím?
Chýba spoločný záujem a zníženie sa ku kompromisu na strane jednej a ochota naozaj slušných ľudí zapredať svoju dušu na strane druhej.
A slovné spojenie vlastný kandidát?
Prezrádza o pozadí výberu viac, ako je zdravé. Je totiž symbolom egoizmu, pokrytectva a neúprimnosti.
