
Zblnk... teraz vsak klesas ku dnu do hlbok, kde si na teba uz nikdy nespomeniem...
Uz nerozviris moje hladiny, neurobis na nich kruhy.
Klesas s poslednym bolestnym clupnutim ...
Ubudol jeden kamen ale stale ostala hora.
Zblnk, zblnk, zblnk...
Clup...spadol kamen z mojej hlavy, maly ale tazky ako ta spomienka. Pametas? Skoro si ma zabila, znicila, zdrvila cely moj zivot... Spravila si ma nestastnym...
Zblnk... teraz vsak klesas ku dnu do hlbok, kde si na teba uz nikdy nespomeniem...
Uz nerozviris moje hladiny, neurobis na nich kruhy.
Klesas s poslednym bolestnym clupnutim ...
Ubudol jeden kamen ale stale ostala hora.
Zblnk, zblnk, zblnk...
jednoducho komplikovaný, realisticky zasnený, čitateľne nečitateľný, nepriamo priamy... jednoducho oxymoron sám o sebe. Ale pre vás vždy len Janči :) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené