Komerčná televízia vysiela v prime time seriál, v ktorom hrá hlavnú úlohu rómska žena, v ktorom sa rozpráva po východniarsky a v ktorom sa, podľa spoilerov, budú bozkávať dvaja muži. Je rok 2023 a Slovensko vykračuje jednou nohou zo stredoveku.
Po odvysielaní prvých dvoch epizód je na celkové hodnotenie seriálu Iveta príliš skoro, no niektoré z tém, ktoré rozvíja, už stihli rozprúdiť debatu. Napríklad to, že postavy používajú dialekt z východného Slovenska. Čo to pre publikum znamená?
Spisovný jazyk je užitočný, ale ide o konštrukt
Pojmom dialekt či nárečie označujeme regionálny variant národného jazyka. Okrem toho, že jeho použitie sa typicky viaže na určitý geografický priestor, dialekt sa často vymedzuje voči spisovnému jazyku, profiluje sa ako nespisovné a nesprávne použitie, v dôsledku čoho osoby, ktoré ním rozprávajú, bývajú spoločensky stigmatizované, napríklad v súvislosti s vidieckym pôvodom alebo nižším stupňom dosiahnutého vzdelania.
Rozprávať nárečím skrátka býva považované za „sedlácke“ a nehodiace sa do formálnych prostredí. Tento sentiment je prirodzeným dôsledkom existencie kodifikovanej jazykovej normy, ktorá diktuje, čo je správne a čo nie.
Spisovný jazyk je na jednej strane potrebný pre udržanie všeobecnej zrozumiteľnosti medzi hovoriacimi daného jazyka, no je potrebné si uvedomiť, že ide o konštrukt – abstraktný ideál, ktorý síce určuje korektné použitie jazyka, no neodráža v úplnosti skutočné jazykové zvyklosti hovoriacich a ani to nemá za cieľ.
Spisovný jazyk má slúžiť ako spoločný dorozumievací prostriedok všetkým používateľom daného jazyka, z ktorých sa však na individuálnej úrovni každý nachádza inde na spektre z hľadiska dialektu a sociolektu, teda používa v bežnej komunikácii jazykové prostriedky typické pre jeho alebo jej geografický pôvod a spoločenskú vrstvu.
Na pozadí takmer všetkých laických debát o jazyku navyše leží mýtus o tom, že jazyk upadá a jeho kvalita sa postupne zhoršuje, napríklad preberaním slov z cudzích jazykov. Lingvistika však k jazyku pristupuje objektívne a konštatuje, že jednou zo základných jeho charakteristík je, že sa neustále mení a vyvíja, pričom jazyková zmena je nevyhnutná, nezastaviteľná a v žiadnom zmysle nie je negatívna.
Neexistuje „dokonalý stav“, ku ktorému by mal jazykový vývoj smerovať, ani „lepšie“ a „horšie“ použitie jazyka. Jazyk je k dispozícii všetkým svojim používateľom, ktorí ho v rámci určitých pravidiel plne prispôsobujú svojim potrebám. No a do tohto kontextu vstupujú postavy, ktoré kolektívne prehlasujú „šicke sme z Trebišova“.
Reprezentáciou k tolerantnejšej spoločnosti
Seriál Iveta minulú nedeľu lámal divácke rekordy. Vykreslením mesta Trebišov odvtedy stihol pobúriť jeho obyvateľstvo, no recenzie a prvé divácke ohlasy okrem iného poukazujú aj na fakt, že dialekt, ktorým počujeme rozprávať hrdinov a hrdinky, nie je autentický, pretože v hereckom obsadení figurujú ľudia, ktorí nepochádzajú z daného regiónu. Tu je správne si položiť otázku, či je to skutočne prekážkou.
Postavy v Ivete rozprávajú východniarskym nárečím, ktoré môže dotvárať komickosť dialógov, no nepôsobí prvoplánovo ako prvok satiry. Herci a herečky hovoria po východniarsky nie aby dali diváctvu dôvod smiať sa na prototype Východniara, ako to vytrvalo robí Ander z Košíc alebo ako to kedysi robievali László a Ildikó s prototypom slovenského Maďara, ale aby poukázali na skutočnosť, že tento jazykový variant je súčasťou identity ich postáv a teda aj určitej časti obyvateľstva, ktorú reprezentujú.
A práve v reprezentácii je kľúč k otvorenejšej a rešpektujúcej spoločnosti. Audiovizuálne formáty dnes široká verejnosť konzumuje v bezprecedentnom rozsahu, preto ak niekde existuje priestor pre reprezentáciu „inakosti“, či už jazykovej alebo akejkoľvek inej, je to práve na televíznej obrazovke.
Upravenie pravidiel pre udeľovanie filmových Oscarov sa stalo živnou pôdou pre zanietené debaty. Na jednej strane stoja obhajcovia slobodnej tvorby, podľa ktorých povinné kvóty na príslušníkov rasových a etnických menšín či queer komunity obmedzujú autorskú kreativitu pri tvorbe príbehu.
Na strane druhej sa nachádza snaha o spravodlivejšiu a autentickejšiu reprezentáciu spoločnosti po dekádach, kedy naratív mainstreamovej popkultúry patril prevažne bielym heterosexuálnym ľuďom, čím opomínal životnú realitu veľkej časti populácie.
Podobne je to aj so zastúpením jazyka a jeho rôznych podôb. Faktom je, že mimo formálnych situácií drvivá väčšina z nás nepoužíva spisovnú slovenčinu. Nárečie je pre mnohých ľudí integrálnou súčasťou ich identity a preto by dialekty nemali byť iba folklórnym prvkom a už vôbec si nezaslúžia negatívne konotácie. Aby sme ich však dokázali destigmatizovať, potrebujeme ich počuť.
Seriál Iveta robí prvý krok k autentickejšiemu zobrazovaniu jazykového spektra slovenskej spoločnosti na televíznej obrazovke a tento samotný čin je dôležitejší ako to, či bolo prevedenie na prvý pokus dokonalé. Trebišovčania a Trebišovčanky môžu namietať, že herecké obsadenie neznie presne ako oni, no v mori seriálov založených na dialógoch v absolútne umelej slovenčine je pokus o priblíženie sa tomu, ako sa ľudia v skutočnosti vyjadrujú, gestom, ktoré by nemalo zostať bez povšimnutia.
A ktovie, jedného dňa sa možno dožijeme momentu, kedy budeme na obrazovke spolu so slovenčinou počuť aj rómčinu, rusínčinu alebo maďarčinu.
