reklama

Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch

Dokedy budeme tolerovať objektifikáciu žien vo verejnom diskurze?

Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch
René Magritte: La Représentation (1937) (Zdroj: Tereza Kazdová)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)

Začínať akúkoľvek úvahu paralelou medzi Robertom Ficom a Andrejom Babišom sa môže javiť ako určitá forma sebapoškodzovania. Poukazovať na to, že nejaký problém súvisí s vysokopostavenými (áno, zároveň bielymi, heterosexuálnymi a privilegovanými) mužmi zase niekto pravdepodobne označí za výkrik ďalšej mladej ženy sfanatizovanej progresívnou ideológiou. V poriadku.

Ak podobná téma vzbudzuje v čitateľstve nutkavú potrebu mi odkázať, že som mala čas strávený písaním tohto príspevku radšej venovať hľadaniu si manžela alebo som sa mala pre dobro spoločnosti realizovať v kuchyni, nikoho nenútim v čítaní pokračovať. Cez prizmu štúdia jazyka sa pokúsim poukázať na to, ako ľahko sú poznámky, ktoré muži vyslovujú o ženách, prepočuteľné a tolerované, a na príklade verejných vystúpení politikov bude mojou snahou vysvetliť, prečo by sa to malo zmeniť.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Teďka se údajně chystá nějaké kompro na naší rodinu s Monikou, možná nějaké fotomontáže. Tak pokud budete dělat nějakou fotomontáž s nějakou vymyšlenou milenkou, tak nezapomeňte, že jsem na blondýnky, aby bylo jasno,“ prehlásil minulý týždeň v príhovore prednesenom bezprostredne po prvom kole českých prezidentských volieb kandidát Andrej Babiš.

„Ja som heterexuál, ja mám rád ženy. Poviem to jasne, už keď sa tak každý priznáva, tak ja to poviem takto veľmi jasne: pekné ženy,“ povedal Robert Fico na tlačovej konferencii pred pár týždňami – v období, kedy sú slovenskí politici (generické maskulínum sa v tomto kontexte vzťahuje výhradne na mužov!) v snahe udržať si voličstvo už takí zúfalí, že sa stimuláciou primitívnych pudov uchyľujú k animálnej potrebe dokázať, kto je lepší samec, a preto veľmi hlasno utvrdzujú ľud – a nie je jasné, do akej miery aj samých seba – v tom, že ich sexuálne preferencie sa vzťahujú výlučne na ženy.   

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odosobnime sa od toho, že autormi vyššie uvedených výrokov sú Robert Fico a Andrej Babiš, ako konkrétne osoby pre túto debatu totiž nie sú vôbec podstatní. Pracujme s výpoveďami ako s anonymizovanou vzorkou jazykových dát, ktoré môžeme katalogizovať pod štítkom „rok: 2023, žáner: verejný diskurz, autor: muž“. 

Hoci ide o malú a náhodnú vzorku, ktorá sotva vystačí na vyvodzovanie všeobecne platných záverov, stále vypovedá o skutočnosti, ktorú mnohí a predovšetkým mnohé z nás podvedome vnímajú: považuje sa za absolútne normálne, že sa muži vyjadrujú o ženách ako o objektoch, ktoré do určitej miery existujú nato, aby sa im páčili. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeden vysokopostavený muž hovorí, že je na blondíny, druhý proklamuje, že má rád pekné ženy. V podstate nič hrozné nehovoria, žiadnu konkrétnu ženu explicitne neurážajú, tak prečo by ich vyjadrenia mali byť problematické? Ja tvrdím, že preto, lebo ide o prvotriednu manifestáciu hlboko zakorenených, storočiami naturalizovaných stereotypov, ktoré sú však pre súčasnú spoločnosť irelevantné, neproduktívne a dovolím si tvrdiť, že priamo škodlivé.

Jeden muž vo verejnom prejave povie, že preferuje ženy s blond vlasmi – to je legitímne tvrdenie. Problémom je, že sa, hoci laškovne, no automaticky stavia do pozície toho, ktorý si vyberá, čím delí všetky ženy na dve kategórie: také, ktoré spĺňajú jeho kritériá, a také, ktoré ich nespĺňajú. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To isté robí aj druhý muž, ktorý vymedzuje kategóriu pekných žien od kategórie žien, ktoré pekné nie sú. A aj keď vezmeme do úvahy shakespearovské „krása tkvie v oku pozorovateľa“, princíp zostáva rovnaký: nech už je definícia krásy akákoľvek, pozorovateľom je muž, ktorý nielenže určuje kritériá objektu, ktorý podlieha jeho záujmu, no aj v širšom ponímaní sa ocitá v úlohe aktívneho činiteľa, ktorému bude prislúchať pasívny objekt.

Celý proces objektifikácie navyše prebieha vo verejnom diskurze, teda vo sfére, ktorú minimálne na pozadí vníma väčšinová spoločnosť a ktorá podvedome formuje jej princípy fungovania, hodnoty a najmä to, čo považuje za „normálne“. 

Použitie slovného spojenia „pekná žena“ implikuje, že existujú pekné ženy a nie pekné ženy, a že všetky ženy nevyhnutne spadajú do jednej z týchto dvoch kategórií. Takéto vzorce vyjadrovania automaticky podvedome pôsobia na uvažovanie žien, ktoré si uvedomujú, že sa nevyhnú tomu, že budú posudzované podľa istých kritérií, čo podprahovo pôsobí na to, ako budú vnímať samé seba, svoje vlastné možnosti a svoju rolu v spoločnosti. 

Mojím cieľom nie je ukazovať prstom na mužov a obviňovať ich z toho, že sú sexistickí ignoranti. Väčšina z nich si podobné označenie, aj keby bolo platné, v princípe nezaslúži. Stereotypy, rovnako ako predsudky, vplývajú na človeka od detstva a ich existencia je zo všeobecného hľadiska do istej miery prirodzená a nevyhnutná.  

Ľudský mozog od narodenia postupne podvedome triedi všetky vnemy, ktorým ho okolitý svet vystavuje, do určitých kategórií, ktoré mu pomáhajú zorientovať sa v chaotickej realite. V hromadiacich sa skúsenostiach so svetom človek nachádza určité opakujúce sa vzorce, ktoré mu umožňujú zovšeobecňovať a predvídať budúce udalosti, čím výrazne zjednodušujú jeho každodenné prežívanie. 

Negatívnym dôsledkom týchto princípov, ktoré definujú ľudské vnímanie, je vznik stereotypov a predsudkov. V širšom ponímaní muži objektivizujú ženy nie z individuálnej zlomyseľnosti, no na základe celospoločenského naratívu, ktorému sú celý život podvedome vystavovaní, pretože „tak to proste funguje“. Okolie od nich očakáva, že si budú vyberať, rovnako ako od žien očakáva, že budú objektami.  

Ako spoločnosť sme však dospeli do momentu, kedy sme na základe vedeckých poznatkov schopní o sebe reflektovať do takej miery, ako nikdy predtým. Keď teda dokážeme identifikovať stereotypy a vyhodnotiť ich ako negatívne, je našou povinnosťou na ne poukazovať a v našom vlastnom záujme je snažiť sa minimalizovať ich nepriaznivé dopady. 

Oteckovia môžu použité plienky hádzať do smetných košov. (Okresné riaditeľstvo Policajného zboru - Bratislava V, jún 2022)
Oteckovia môžu použité plienky hádzať do smetných košov. (Okresné riaditeľstvo Policajného zboru - Bratislava V, jún 2022) (zdroj: Tereza Kazdová)

Je rok 2023 a minimálne v našich končinách majú ženy volebné právo, môžu vykonávať akékoľvek zamestnanie a rola manželky-matky ich v spoločenskom vnímaní definuje čoraz menej. Ženy však všeobecne stále zarábajú menej ako muži na rovnakých pozíciách, stále nezastávajú vysoké mandáty v rovnakej miere ako muži a v závratnom nepomere sú obeťami násilia páchaného opačným pohlavím. 

Akonáhle sa ozve obeť domáceho násilia, sexuálne napadnutá alebo zneužívaná žena, či žena iba poukáže na v spoločnosti neustále prítomný sexizmus, zaznejú aj argumenty typu „to aby sa muž bál vzdať žene kompliment alebo ju pozvať na kávu, aby nebol označený za sexuálneho predátora“. 

To je falošná argumentácia, ktorá už v zárodku zabíja dialóg, ktorý je tým, čo by obom stranám mohlo pomôcť. V ideálnom svete nebudeme mať dôvod škatuľkovať mužov ako predátorov. No nato potrebujeme, aby muži začali citlivejšie vnímať svoje vlastné postavenie vo vzťahu k postaveniu žien. 

Teória chaosu hovorí, že aj malá zmena vo východiskových podmienkach môže mať vo výsledku obrovský efekt. Ak je chaotickým systémom spoločnosť a výsledok, ktorý chceme docieliť, je, aby bola spravodlivejšia, potom detailom, ktorý môžeme vo vstupnom nastavení upraviť, je jazyk, ktorý používame. 

Nepotrebujeme z každej strany počúvať deklarácie heterosexuality. Ženy a muži sa budú naďalej priťahovať a plodiť ďalšie generácie aj bez nich. Ak heterosexuálni muži túžia niečo verejne prehlasovať, mohla by to byť napríklad výzva pre ženy, že ich vnímajú ako rovnocenné partnerky, nie ako prostriedky pre manifestáciu vlastnej mužnosti.

Tereza Kazdová

Tereza Kazdová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  60x

Študujem hispanistiku a anglickú lingvistiku na Univerzite Karlovej v Prahe. Píšem pre spravodajské weby o odpadovom hospodárstve a energetike. Pôsobím ako kustódka v pražskom Centre súčasného umenia DOX. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu