Mal som však ajobdobie kedy som vôbec nečítal. Hospodáril som množstvom času a chcel somtoho veľa stihnúť. Hovoril som si, že budem mať dosť možností na čítanie keď budemstarší. Paradoxné je, že teraz, keď žijem rýchlym spôsobom života a časumám tak málo ako kura rozumu, začal som čítať. Za všetko môže Boris Filan. On maprinútil. On ma presvedčil, že čas na knihu sa dá vždy nájsť.
Pred pármesiacmi, myslím, že to bolo v máji, som bol v hypermarkete napovinnej jazde, nákupe. Zničený po pracovnom dni som sa len tak tackal popriregáli s knihami. Polovička hovorila niečo o špeciálnej akciia ja som vedel, že mám minimálne pól hodinku čas. V tých časoch somčítal iba dennú tlač, reklamné slogany na bilbordoch a zloženie potravín pri večerina zadnej etikete.
Zrazu som zbadalsvetlo. Nie moc prudké, ale dosť intenzívne na to, aby som si ho všimola vyštartoval mu v ústrety. Po ceste som vrazil do dvoch ľudí,vozíkom som buchol do regálu, stúpil si na rozviazanú šnúrku. Nič ma všaknemohlo zastaviť. Zhora sa odrážal hypermarketový hypereflektor práve na knižkuTam – Tam I. od B. Filana. Vysielala energetické pole. Táto hyperenergia madotiahla až k nej. Prečítal som si pár viet. Už ma dostali. Za tú pólhodinku ma tá kniha pohltila a zároveň ožiarila takou energiou, žeJaslovské Bohunice, Mochovce, Temelín i severokórejský jadrový programdokopy, sú voči nej len štyri, jeden a pól voltové monočlánky.
Objavil som znovuknihy. Počas jedenásťdňovej letnej dovolenky som prečítal dve. Môj absolútny,osobný, svetový rekord. Od mája doteraz, sedem. Predtým, by mi sedem kníhstačilo na desať rokov.
Od toho momentuvždy, keď idem do obchodného domu, najskôr odbočím ku knihám. Aj posledne.
Pristavím sa priSatinskom a podám mu ruku. Vedľa je hneď Lasica s Filanom. Rád ich vidímtakto pokope. Prezerám si ich jedného po druhom. Sú nenásilný, ale čosi mihovorí, že chcú ísť so mnou. Neviem sarozhodnúť, ktorého dnes zoberiem so sebou. Je mi ľúto, tu niektorého z nichnechať. Rátam, koľko by ma to stálo, ak ich vezmem naraz. Štyrikrát Satinský,po trikrát Lasica a Filan. Ajajáááj, ale si mi drahá literatúra mojaslovenská. Najlacnejšia kniha z môjho výberu je stodeväťdesiatdeväť korúnslovenských a väčšina je o dosť drahšia. No, žiaľ moji milí pániSatinský, Lasica i Filan. Dnes zoberiem len jedného z vás. Viac akodvetisíc korún, za desať kníh je dosť veľa na jedenkrát.
Budem si ťa musieť draháliteratúra moja slovenská, dávkovať. Tak ako liek. Dve knižky za mesiac.Ak rátam s priemernou cenou jednej knižky cez dvesto korún, tak ma ročnáknižná liečba bude stáť okolo päťtisíc korún. Dosť veľa, že?
