Po Dunaji sa plavý jedna z tých veľkých výletných lodí. Volá sa Amadeus a celkom sa mi páči. Raz sa zveziem, sľubujem si, aby mi nebolo ľúto. Však mi vlastne ani nieje ľúto. Túto atmosféru pri starom dobrom „Propíku“ , by som nevymenil s tými na tej lodi... aj keď takto z diaľky vyzerajú šťastne. Ostatne, kto v takýto pekný letný podvečer nevyzerá šťastne aspoň z diaľky... Vidím ako nás pozorujú a ukazujú smerom ku nám. Asi im pripadáme šťastní....Obzriem sa a naozaj... okolo veľká kopa šťastných ľudí. Myslím, že nie sú šťastní len tak na oko.. . Všade počuť smiech. Vidím ako sa dobre bavia, popíjajú pivko alebo kofolu, tancujú... slnko na horizonte sa pomaly poberá k zaslúženému odpočinku... udržať v tieni celý deň 31°C nieje len taká hračka a tak si treba odpočinúť... cvak a už je tma. Od Dunaja začal pofukovať jemný vánok... cítim sa fakt fajn. Mladá kapela na žiadosť ľudí pod pódiom pridáva ďalšie pesničky. Určite si uvedomujú, že koncertujú na mieste, kde už svoje nástroje prevetrali iné legendy punkovej či rockovej muzičky... Visací zámek, Fermata, Fero Griglák... a mohol by som pokračovať v menovaní poriadnu chvíľku ďalej. Dávajú do toho všetko. Možno aj oni budú raz legendy... Bum bum bum... ach jaj. Ale nie v „Propíku“. Nie v propíku, ktorý odchoval celé generácie nezávislej scény... . Zbohom „Propík“. Magistrát má na teba iný názor. Na tvojom mieste budú lavičky, ale možno aj nejaký nový pompézny Romanov nápad, na ktorý prišiel aj s rodinou. Jeho luxusným podnikom na petržalskej strane nepasuje v okolí prítomnosť mladých ľudí s drobnými na pivo vo vrecku. Určite mu neprospieva ani hlasná muzika, vrava či krik, keďže naškrobený párik malomeštiakov sa rozhodol ísť minúť zopár tisíc korún do jeho ešte naškrobenejšieho podniku... Dokonca som počul aj názor, že skupinky, ktoré znepríjemňovali život návštevníkom „Propíku“ mali jeho súhlas na .... No, ale to sú asi len reči... tie už teraz niesu podstatné. Podstatné je, že sedieť na brehu Dunaja, popíjať pivko, počúvať koncertík mladej kapelky, pred pódiom tancujúca kopa mladých a šťastných ľudí v starom dobrom „Propíku“, to všetko bude onedlho len príjemná spomienka.... a ja s tým nemôžem nič robiť. Sakra!!!
Propík
Posedávame si, na petržalskej strane Dunaja medzi Starým a Novým mostom, popíjame pivko. V ušiach mi znejú tóny, ktoré pochádzajú od mladej rockovej kapelky, ktorá práve koncertuje v „Propíku“. Nikdy som o nich nepočul, ale hrajú celkom dobre. Je tam cítiť energiu.