Slovan bol pre nás modla .... alebo ako sme plť stavali

Prebehol cez malý kovový most na pole, až dorazil k ceste. Tam trochu spomalil. Nechal sa dobehnúť a za behu mi ponúkol prvú indíciu: „Vieš aké to bude úžasné keď nebudeme musieť chodiť do lesa dookola cez most?“. Moju odpoveď ani nečakal a znova pridal v behu. Keď sme prebehli aj ďalšie pole, ktoré bolo za cestou, Juro konečne zastavil. Pred nami sa týčilo veľké smetisko. Juro sa rozhodol, že ideme nakúpiť do „Prioru“. Tak sme volali tú veľkú kopu najrozličnejších vecí neďaleko našej dediny. „Nakupovali“ sme tam dosky a veľa rôznych materiálov na stavbu bunkra, či na výrobu motokár. Vždy sme tam našli nesmierne poklady. Tento krát to bol polystyrén. Jurov nápad bol perfektný: „Ideme stavať plť!“. „A bude mať aj sťažeň s plachtou!“, dodal som s nadšením. Preskočil som cez plot a hneď som sa dal do hľadania všetkého potrebného k stavbe plti. Keď sa pridal aj Juro nestačili sme si kričať, čo všetko dôležité, pre uskutočnenie nášho nápadu sme našli. Ukladali sme to na jednu kopu až sme zrazu zistili, že to nebudeme mať ako odviezť. Juro sa vzpriamil a veliteľským hlasom, za ktorý by sa nehanbil žiadny dospelý generál prehlásil: „Pre náš strategický plán na stavbu krížnika Slovan s najvyšším stupňom utajenia č. 5 je potrebné zabezpečiť urýchlený a utajený prevoz materiálov určených k stavbe tohto plavidla. Vás plukovník poverujem zabezpečením tejto prepravy a vhodného prepravného prostriedku . Informácie o presune a našom pláne, povoľujem sprístupniť iba majorovi Borjanovi a kapitánovi Limarovi“. Dobehol som do dediny a zalarmoval oboch kumpánov. Onedlho sme už tlačili pred sebou káry na prevoz nášho nákladu smerom na smetisko. Cely vzrušený sme rozoberali plán a snažili sa ho čo najlepšie vyšperkovať.Juro mal zatiaľ všetok nájdený potrebný materiál pretriedený. Polystyrén, aby sa nepolámal, sme museli previesť zvlášť. Keď sme dorazili do lesa za Malým Dunajom pustili sme do stavby plte. Pardon, nášho krížnika Slovan. Meno mu navrhol Juro, ale Slovan sme volali skoro všetko čo sme zostrojili. Jednoducho športový klub Slovan bol pre nás modlou. Zostrojili sme Motokáry Slovan I. a II. , postavili bunker Slovan, hokejové ihrisko na zamrznutom ramene s drevenými mantinelmi bol Slovan, i terénnu dráhu pre bicykle sme volali „Terénka Slovan“. Slovan bol naším všetkým. Niet sa teda čomu čudovať, že i nové plavidlo dostalo meno krížnik Slovan.Práce na našom plavidle krížnik Slovan trvali skoro celý týždeň. Bol mohutný, dlhý asi štyri a široký asi dva metre. Možno i viac. Vpredu bol ostrý kôl na odrazenie útoku nepriateľa, alebo rozrážanie ľadových krýh. Spodok bol podbitý polystyrénom ktorý znižoval ponor. Vzadu sa týčilo kormidlo. V strede dominoval sťažeň s plachtou. Neraz odniesol osem ľudí. Nebolo mu páru. Bol to náš krížnik Slovan. Celé prázdniny sme na ňom brázdili tajomné vody Malého Dunaja a jeho ramien. Expedície nemali konca kraja. Krása lužných lesov, štebot vtákov, napájajúce sa srny, rybárčenie či vyloďovanie sa na cudzom nepoznanom území. Veľa dobrodružstiev sme zažili na našom bájnom plavidle, ale o nich až nabudúce.