Kocúrkovo

Ľudia z hlavného mesta boli na svoje mesto patrične hrdí. Veď ležalo na krásnej azúrovo modrej rieke, pod úpätím karpatských kopcov, malo krásny starý hrad s ktorého bol nádherný výhľad, kaviareň v tvare UFO, ktorá sa majestátne týčila nad Novým mostom. V meste bolo vždy veľa útulných kaviarničiek a krčmičiek, v ktorých obsluhoval ten najpozornejší a najmilší personál v tom šírom vesmíre. Jazdí tu mestská doprava, ktorá vás vždy odvezie tam kam je treba a to v tak krátkom čase, že ľudia si tu ani nechceli nechať postaviť metro. O poriadok a bezpečnosť sa tu starajú všade prítomní ochrancovia zákona v krásnych zelených, alebo modrých uniformách, ktorí vždy ochotne poradia a pomôžu. Keď títo ochrancovia náhodou nestíhajú, tak ich ochotne zastúpia milí, urastení chlapci s vyholenými hlavami. To, aby ich ľudia, ktorých majú mimochodom veľmi radi spoznali, keď si robia svoju robotu a dohliadajú na poriadok v baroch, krčmách, kaviarňach či obchodoch. Vždy milo prídu, pohladia, čo to popijú a šťastný majiteľ, na znak radosti, že prišli práve za ním, im vďačne odovzdá svoju mesačnú tržbu. Veď takí veľkí chlapci potrebujú aj veľa jesť a neodnesie ich len tak hocijaké auto. Musia to byť autá silné, mocné aby ich uniesli a mohli zároveň na cestách vďačne dávať prednosť iným vodičom a na prechodoch chodcom. Tí im vždy vďačne odkývajú a ak sa náhodou aj stalo, že museli z prechodu chodci odskočiť tak majiteľ veľkého autíčka vystúpil, ospravedlnil sa, podal ruku a spýtal sa kam potrebuje dotyčný odviezť. V tomto meste vždy ľudia žili zdravo a veľa aj športovali. Veď ich športové kluby boli známe po celom svete ba čo i viac, aj po celom už spomenutom vesmíre. Veď tento fakt „preslávenosti“ dokazuje aj to, že mimozemšťania zoslali na zem do tohto hlavného mesta Kocúrkova, jedného zo svojich najlepších odborníkov, aby zobral pod svoje ochranné krídla tunajší najznámejší futbalový klub. Mesto má aj nádherné sídliska, v ktorých je kopu zelene a plno džavotajúcich detí na upravených a čistých detských ihriskách. Susedia v tomto meste sa navzájom stretávajú po chodbách svojich vkusných domčekov, milo sa na seba usmievajú a nikdy nezabudnú pozdraviť a popriať pekný deň. V tomto meste to bolo presne naopak ako všade inde. Dokonca aj rómsky spoluobčania tu pravidelne posielali svoje deti pravidelne do školy a každý z nich chodil do práce. Invalidi sa tu mohli bezbariérovo prepravovať po celom meste a dokonca tu mali bezproblémový prístup do všetkých inštitúcií. Na úradoch tu sedeli milí, usmievaví ľudia, tiež veľmi ochotní poradiť a to aj v čase keď nemali úradné hodiny...Nezdá sa vám to? No tak som to trochu som to prikrášlil. No a čo?. Rieka na, ktorej toto mesto ležalo nebola až taká modrá, ale tak trochu do zelena i keď sa niekedy zdalo, že i do tmavo siva. Kopce, pod ktorými mesto ležalo neboli normálne Karpaty, lež len Malé Karpaty. Hrad nieje až taký pekný, ale dosť ošarpaný a potreboval by rozsiahlu rekonštrukciu. Ani výhľad z neho nieje až taký pekný, lebo sa z neho pozeráte na betónové sídlisko, ku ktorému vedie cez rieku Nový most a ten nieje až taký nový a tiež by potreboval rekonštrukciu a kaviareň na ňom je zatvorená.Kaviarničky a krčmičky nie sú vždy až také útulné a dosť často sú zle vetrané a aj personál občas započíta k účtu to čo nemá, alebo vám nedonesie opekané zemiačky len tak k pivu, hoci tam varia. Doprava v meste vás nie vždy odvezie tam kam potrebujete a už vôbec nie rýchlo a ľudia, si výstavbu metra želajú... Policajtov vidíte len keď ide o pokuty za rýchlosť. Veľký chlapci s holými hlavami, nechodia k majiteľom podnikov pokecať, ale po výpalné a keď mu náhodou skočíte do cesty tak vám nepodá ruku, ale päsť a neodvezie vás, no odhodí vás...Ľudia tu vôbec nežijú vôbec zdravo ani deti sa nemajú kde hrať. Športové kluby sú vytunelované a od žiakov až po dospelosť hrávajú len, tí ktorí platia, alebo sú rodinný známy. Susedia na seba nadávajú a nikdy sa nepozdravia. Niektorý spoluobčania vôbec neposielajú svoje deti do školy, nepracujú a žijú zo sociálnych dávok a z našich daní. A na úrad ? Keď nemusíte ani tam nechoďte, veď už je piatok poobede a pravdepodobne, by ste tam už nikoho nenašli... pardon. Našli! Pána vrátnika : „Kamže, kamže? Kam to idete? Vráťte sa! Tu už nikto nieje!!“