Nemci sú iní !

Už ma nerozčuľuje nemecká nadradenosť, keď sa rozprávam s „Nemčúrom“ pracujúcim na tej istej funkcii ako ja, iba má iný pas. Už ma nedostane do pomykova jeho „SOFORT“ , hoci s tým nemám nič spoločné a len skúša mi dať vykonať nejakú prácu za neho. Treba však uznať, majú to prešpekulované. Najprv spravia bububu, aby sa človek zľakol a pod rúškom strachu, napríklad, aby neprišiel o prácu, Slováčisko vykoná čo mu vidí na očiach. „Júúúj bisťu ty papľuha jedna! Na mňa si len tak neprídeš“, hovorím si každý deň. Snáď si to už môžem dovoliť, keďže ich už mám ako tak prečítaných. Povzbudzujem sa každý deň, aby som náhodou niekedy nepodľahol tomu ich prešpekulovanému tlaku. Nie, jasné, že nie! Nemôžem ich všetkých hádzať do jedného vreca. Sú aj taký, ktorí nám rozumejú a sú v pohode. Veď, nie s jedným som predebatoval celý večer a po dobrom pivku sa pomaly i zbratal. No dnes ma jeden, takýto „Nemčúr“ , o ktorom som si myslel, že patrí k tým čo patria do tej spriaznenej skupiny, dosť silno prekvapil. Tykali sme si, vedeli sme sa porozprávať aj o iných veciach ako o práci. Dá sa povedať, že som mu pomáhal zorientovať sa tu v cudzom svete. Keď mal nejaký problém, nie raz sa prišiel poradiť. „Veď prečo nie“, myslel som si doteraz. Je inteligentný, nastúpil do firmy v tej dobe ako ja, mal rád šport, nevyvyšoval sa, ale .....Povýšili ho. „Super! Konečne! Veď je šikovný, prajem mu to!“ Na vysvetlenie. Nestal sa žiadnym generálnym riaditeľom. Stal sa vo voľnom preklade povedané niečo ako : Manažér pre zvláštne projekty. „Aj tak dobré. Takú funkciu sme tu doteraz síce nemali a robiť bude v podstate to isté ako doteraz, no aspoň mu to pomenovali.“ Vtipkoval som si vo svojej hlavičke.Dnes ma však ten smiech prešiel. Odoslal som mu mail. Tradične ako doteraz, oslovil som ho krstným menom. Odpoveď ma šokovala. Oslovil ma priezviskom a dal za neho výkričník, aby som si všimol , že si taktiež želá oslovovanie priezviskom. Vykal mi!!!!!!!!„„Júúúj papľuha jedna nemecká!!!! Ešte ma vy „Nemčúriská“ dokážete prekvapiť...““