Dnes ráno, mi jeden z nich zavrel dvere pred nosom. V podstate nič výnimočné, lebo na takéto javy sme zvyknutý z minulosti a väčšina z nás sa nad tým už ani nepozastaví. Vonku však bolo ráno niekoľko stupňov pod nulou, fúkal silný vietor a desať minút čakať na ďalší spoj sa mi v tej zime javilo ako nekonečný príbeh. V hlave som mal stále šoférovu tvár so spätného zrkadla, ako sa na mňa pozerá.Už už som chcel strčiť nohu do dverí, no v tej chvíli sa zatvorili. Pred dvoma týždňami som mal vyskočené koleno a stále ma to ešte bolí a tak som sa neodhodlal ku kaskadérskemu skoku do autobusu a nohu radšej stiahol späť. Priznám sa, naivne som si myslel, že keď ma šofér vidí, tak mi ešte otvorí. Nestalo sa tak. Autobus sa pohol asi o desať metrov a zastavil na križovatke na červenú, kde stál dosť dlho na to aby sa „pán“ šofér zo zástavky nemusel tak ponáhľať. Všetci dobre vieme, že MHD v Bratislave je vysoko nákladná a jej financovanie je ťažkým problémom, no zdá sa mi nemorálne ak jej vedenie avizuje zdražovanie, ale systém ich služieb a prístup k zákazníkovi sa nemení. Kedy si vedenie DPB konečne uvedomí, že MHD je tu pre ľudí a jej príjmy závisia aj od jej pasažierov, resp. ich spokojnosti? V každom podniku, ktorý poskytuje služby, by mal byť bežný tlak vedenia na zamestnancov, aby pracovali pre zákazníkov, lebo spokojný zákazník prináša financie. Manažment Dopravné podniku Bratislava je však neschopný a nedokáže vniesť do systému riadenia podniku orientáciu na zákazníka. Netvrdím, že do mesiaca musí byť vymenený celý vozový park a linky tak posilnené, aby sme v autobusoch, električkách či trolejbusoch vždy sedeli, alebo sa aspoň netlačili. Tvrdím len že MHD v Bratislave ostane na úrovni zvieracej prepravy, kým sa neznení celkový prístup. Šofér, ktorému je jedno, že do dverí privrie pani s plnými taškami v rukách a je schopný ju niekoľko metrov ťahať popri autobuse až kým ho ostatný cestujúci neupozornia, alebo vyštartuje zo zástavky hneď po zavretí dverí, pričom ľudia , ktorý práve nastúpili sa nestihli ani len presunúť z priestoru dverí a nie sa ešte chytiť, nemá čo v doprave ľudí hľadať. Klamal, by som ak budem tvrdiť, že všetci šoféri sú taký, no mnohý sú arogantný a bezcitný, len preto, lebo nieje na nich vyvíjaný žiadny tlak zamestnávateľa. Ten je rád, že mu tam vôbec niekto jazdí. Kruh sa uzatvára. Doprava v Bratislave, je zlá nielen po technickej stránke , ale aj v prístupe ľudí z DPB. Cestujúci sú nespokojný, mnoho krát radšej volia iný spôsob dopravy. Napríklad Taxi od Kamenného námestia v Bratislave do Ovsištia ma vyjde na 60,- Sk. Stačí, ak ideme traja kamaráti a finančný rozdiel je zminimalizovaný. Za taxi, zaplatíme síce o 6,-Sk na osobu viacej, ale nečakáme v chlade či na daždi a do Ovsištiasa z centra mesta dostaneme aj po jedenástej večer. Na nešťastie však nemôžeme vždy chodiť traja a už vôbec nie tým istým smerom. Preto sme nútení zakaždým sa vrátiť do preplnených, meškajúcich, či v zime mnohokrát nevykúrených prostriedkov MHD, kde môžeme byť radi ak nás šofér neprivrie do dverí...Šľak ma ide trafiť z MHD
