3.8.2009
Ako sa dnes ukázalo, cez prázdniny som značne zlenivela,, utrpela vážnu poruchu pozornosti a prišla o posledné zvyšky pamäťových schopností. Nepodarilo sami naučiť ani len jednu zo 47 štátnicových otázok. Pravdepodobne si budem musieť nájsť profesiu, na výkon ktorej nebudem potrebovať mozog, lebo týmto orgánom zjavne nedisponujem.
4.8.2009
Úspešne som sa prepracovala k druhej otázke. Sedím v mojej obľúbenej študijnej krčme a do mojich neefektívnych pokusov natlačiť si niečo do hlavy zasahuje rozhovor postarších slečien pri vedľajšom stole, v ktorom donekonečna rozoberajú svoje ochabnuté brušká a sukničky z Tesca. O necelú polhodinku, bohužiaľ, odchádzajú a mne tým dochádzajú výhovorky, tak sa moja myseľ pod nátlakom vracia k algoritmom, heuristikám a kognitívnym štýlom.
7.8.2009
V rámci psychohygieny som zmenila prostredie a učím sa v neďalekej kaviarni. Po splnení denného študijného minima, ktoré sa zároveň ukázalo byť mojím reálnym maximom, som si objednala červené víno a čašníčka mi priniesla biele. To som pochopila ako znamenie, že sa mám vykašľať na učenie a pustiť si Uvolněte se, prosím. Neviem, akým mysterióznym logickým postupom som dospela k tomuto zaujímavému záveru, ale páči sa mi.
12.8.2009
Moja hlava štrajkuje. Asi dospela k presvedčeniu, že ak ma bude týrať bolesťou, ja ju prestanem týrať informáciami, ktoré si má zapamätať. Tak sa vyzbrojená analgetikami púšťam do boja. Zatiaľ neúspešne. Moja hlava je zjavne svojhlavá a robí si, čo sa jej zachce.
18.8.2009
Ráno ma zobudil hlások svedomia. Šepkal mi do ucha, že študenti, ktorí o týždeň štátnicujú, by rozhodne nemali celé doobedie prespať. Škoda, že sa neohlásil skôr. Napríklad večer ma mohol upozorniť, že študenti, ktorí o týždeň štátnicujú, by si nemali do štvrtej ráno čítať knižku, ktorá je od študijných materiálov na míle vzdialená. No nič, poslúchla som ho, vstala som a pustila sa do štúdia.
21.8.2009
Po desiatich dňoch intenzívneho tréningu myslím, že mám konečne šancu vyhrať majstrovstvá sveta v pozeraní do prázdna. Kamarátka túto disciplínu rozdelila do dvoch kategórií - juniori a dospelí. Juniori musia mať takú iskričku v očiach a dospelí sa posudzujú podľa toho, do akej miery je ten pohľad záhadný a dôstojný. Ja pridávam kategóriu seniorov - v ich prípade by mal byť pohľad čo najprázdnejší a jemne podfarbený stareckou demenciou - v tom by som bola bezkonkurenčná.
25.8.2009
Deň D je tu. Tlak v hrudi stúpa, žalúdok je stále stiahnutejší a ruky sa trasú. Prichádzam v predstihu - aby som si to nemala šancu v prípade paniky rozmyslieť a ani tam nejsť. Po dôkladnej analýze si vyťahujem otázku. (Na chvíľu si želám mať schopnosť krypestézie, teda schopnosť vidieť skryté objekty.) Otáčam papierik a vydýchnem si. Tak som to zvládla a teraz konečne začínajú prázdniny!
