Jej hlavné postavy sú dve - matematický génius Mattia a anorektička Alica. Práve oni sú tými metaforickými prvočíslami. Autor o nich prostredníctvom myšlienok Mattiu píše: „Jindy se ho naopak zmocnilo podezření, že i jim by se líbilo být jako všechna ostatní, být jen obyčejná čísla, ale že to z nejakého důvodu nedovedou." Tak sú na tom i protagonisti príbehu - odlišujúci sa, osamelí, neschopní nadviazať vzťahy s ostatnými ľuďmi a nájsť svoje miesto na svete. Na ich osudoch je citlivo, no veľmi realisticky vykreslená krutosť spolužiakov, ktorí túto inakosť netolerujú, či rodičovské nepochopenie, kvôli ktorému Mattia a Alica nenájdu sociálne zázemie ani doma.
Pôvod ich osamelosti je rôzny. Alica vytŕča medzi rovesníkmi na prvý pohľad najmä kvôli jej chromej nohe a vychudnutosti. Zúfalo túži po priateľstve, je ochotná preň podstúpiť hocičo, no spolužiačkami je odmietaná. Mattiove správanie naopak pôsobí, akoby to s ľuďmi už vzdal. Kontaktu s nimi sa vyhýba, je ponorený do svojho vnútorného sveta a sveta vedy. S Alicou však nadviaže zvláštne priateľstvo, akoby ich odcudzenosť od všetkých ostatných navzájom zblížila. „Když byl s ní, zdálo sa, že má cenu dělat všechny ty normální věci, co normální lidé dělají" - popisuje Mattiove pocity autor.
Postavy si čitateľa získajú už na prvých stránkach knihy svojou nedokonalosťou a autentickosťou. Ocitajú sa v situáciách, ktoré sa väčšine zdajú dobre známe z vlastnej skúsenosti a vyvolávajú pocity bezmocnosti, dojatia a súcitu. Autor vyštudoval fyziku, čo sa zaujímavým spôsobom odráža v opise Mattiovho vnímania vonkajšieho sveta. Krásne však vykresľuje i vnútorné svety postáv, ich vzťahy a emócie. („Nyní už byla na tom místě závislá, přimknula se k němu s umíněností, s nímž se přimykáme pouze k tomu, co nám ubližuje.") Určite sa oplatí siahnuť po tomto hlbokom, sviežo napísanom príbehu o tých, ktorí nedokážu byť ako ostatní.
