"Nedám vám nijaké recepty či návody, ako písať," povedal pán Hevier na začiatku a tým si ma získal. Keby taký recept existoval, bol by svet plný Williamov Shakespeareov a Ernestov Hemingwayov. Ja nehľadám recept, hľadám stratenú vášeň.
A tak sme rozprávali, kreslili, spievali a tancovali. A tešili sa v svetle sviečok, že sme na chvíľu mimo ostatného sveta, mimo plynutia času. Hovoriaci a počúvajúci. Hľadajúci a nachádzajúci. Pán Hevier na mňa zapôsobil ako neskutočne fajn človek. A takisto aj ostatní účastníci.
A zrazu bola vonku tma a prišiel čas rozlúčiť sa. Odchádzali sme tak trochu zmenení. Ja som prišla s myšlienkou, že musím písať, a odchádzala som s pocitom, že písať strašne chcem. Dostali sme na úlohu... ako inak - písať. Ale nie do počítača. Klasicky. "Aby ruka písala," povedal pán Hevier.
A tak ruka píše a oči sa usmievajú...
