Keď si ľahla spať, pyramídové vrecúška sa chceli s tými klasickými spriateliť. Tie sa však takejto revolúcie zľakli. Báli sa, že ich nové vrecúška vytlačia z potravinového sveta, tak rozpútali vojnu.
Ráno sa pani v strednom veku zobudila a išla si do kuchyne uvariť kávu. Tam však našla spúšť. Na zemi ležali roztrhané vrecúška, bez ohľadu na stupeň ich revolučnosti. Dlážka bola zasypaná bylinkami. Pani z toho strašného činu upodozrievala svoju dcéru a pomyslela si, že sa asi zbláznila alebo začala brať drogy. Dcéra sa bránila, tvrdila, že je nevinná, no pani jej neverila. Kto iný to mohol urobiť? Doma nikto okrem nich dvoch nebol.
Zrazu sa vrecúška zobudili a zistili, že sa im len snívalo, že sú revolučnými pyramídovými vrecúškami. V skutočnosti boli ovocím do Jogobelly. Veľmi sa z tohto zistenia tešili.
Onedlho si jeden mladý a tvorivý výrobca povedal, že začne vyrábať revolučné pyramídové tégliky s jogurtom. Ovocie do Jogobelly však vedelo svoje a presvedčilo výrobcu, aby nechal téglikom ich klasický tvar. Našťastie. Potom sa už v kuchyniach nič netušiacich spotrebiteľov žiadne strašné vojny nekonali.
