Jakubko bol chlapec veľmi nezbedný. Celé dni vyvádzal všelijaké šibalstvá a jeho verným spoločníkom bol pes menom Psisko - pouličná zmes pochybného charakteru. Proste bastard. Mal nečistý pôvod, ale jeho srdce bolo čisté ako tá vodička z našej studienky. Jakubko ho celkom znášal, ale občas mu jednu dobrú vyťal. Narozdiel od Psiska mal čisté rúčky, ale zkazené srdiečko a svedomie zdemolované amorálnosťou spoločnosti. Jedného dňa, bolo to zhruba tak 2. februára 2006 o 9:27, sa stala neuveriteľná vec. Jakubko sa práve prehrabával kopou časopisov (jeho rodičia sa poctivo starali o jeho všeobecný prehľad, takže tam bolo všetko od Žartovnej Jany až po Playboy), keď to prišlo! Psisko dostal triašku! Jakubko nevedel, čo má robiť. Tak sa pre istotu zabil.
Psiska prešla triaška, keď vypľul vrchnák od fľaše, ktorý mu zabehol. Tomu sa hovorí "BAD LUCK". Psisko ostal bez pána. Tak bol vydaný na pospas svetu, sám, sám a slabý. Ako sa tak sám, sám a slabý túlal špinavými ulicami plnými špakov a pľuvancov, zbadal ju! Bola to fena jeho srdca! Ušľachtilé črty kokršpaniela a podmanivý pohľad šarpeja - musel ju mať! Táto distingvovaná sučka mala ale istú chybu krásy - "vyhnutý čumák", čo by určite prekážalo mnohým, vzhľadom ba to, že to nespĺňalo základné Schopenhauerove kritériá krásy, ale Psiskovi to vôbec nevadilo. Psisko bol ňou úplne očarený. Krásku včak viedla na vodidle jej panička Anička a Psisko nevedel, ako sa jej zbaviť. Tak vymyslel pekelný plán. Ten plán bol fakt fasa supiš cool! Musel naň však najprv upozorniť slečnu svojich snov, aby sa náhodou nezľakla. "Haf haf, haaf hafhaf," povedal jej. Fenke sa od dojatia tisli slzy do sexy očí. Psisko to už nevydržal. Tak sa radšej zabil.
Fena sa v snahe pomôcť svojej láske rozbehla, ale bohužiaľ, vodidlo nepustilo a obesila sa... Hviezdy svietili na zamatovej oblohe a povieval mierny vánok. Krásna noc dokresľovala romanticky tragickú atmosféru momentu. Ako by povedal istý Peter Mlkvý, "romantika jak hovädo"... Panička smútila nad stratou priateľky a strácala nádej v lepšiu budúcnosť. Prišiel na ňu blud eternity.
Jakubkovi rodičia neuniesli smrť svojho roztopašného syna, a tak ho pochovali na starý indiánsky cintorín, ktorí našli úplnou náhodou za svojím sídliskom. Jeho hrob sa nachádzal hneď vedľa hrobu Indiána menom Zhnitý list, ktorý vstal z mŕtvych. Jakubkovým rodičom to dávalo nádej. A nádej je v takejto situácii veľmi dôležitá vec. Jedného dňa sa nad Jakubkovým hrobom začala vznášať zvláštna para, ktorá pomaly nadobúdala ľudskú podobu. Po chvíli stál nad hrobom človek, ktorý sa veľmi nápadne podobal na roztopašného Jakubka. No Jakubko bez Psiska nemal zmysel života. Tak sa radšej zabil.
Ale zistil, že sa to nedá, lebo akonáhle je niekto pochovaný na indiánskom cintoríne, smrť ho už nikdy nenavštívi. Takže žije. Tak sa rozhodol pochovať tam aj Psiska. Našiel ho hodeného na smetisku. Vzal jeho stuhnuté chladné telo a šmaril ho do hrobu. Psisko ožil a žili s Jakubkom šťastne až kým nepomreli. Teda naveky. Aj teraz... Aj teraz... Aj potom. Aj keď už ty, milý čitateľ, budeš hniť v masovom hrobe.
THE END
