www.santa-claus.sk

Bum! Obrovská červeno-biela postava nápadne pripomínajúca prerastenú reďkovku sa zrútila na zem. „Nie práve najlepšie pristátie!“ ticho si povzdychol Santa Claus. Z velikánskeho hnedého vreca vytiahol zopár pestrofarebných balíčkov a uložil ich pod stromček. Na dlhočiznom zozname si odškrtol posledné mená a chystal sa vrátiť na Severný Pól. No zrazu sa v izbe zapálilo svetlo. Zo schodov vedúcich do obývačky zišlo malé svetlovlasé dievčatko. Santa sa snažil čo najrýchlejšie schovať, aby ho nezbadalo, no v tom zhone sa zamotal do papiera s menami detí. Bác! Ďalší pád! Dnes teda nemal šťastie. Dievčatko sa naňho pozrelo a dokorán otvorilo ústa. Potom sa nahlas rozosmialo. „Páni, tak ty teda existuješ!“ tešilo sa. „Samozrejme, ale nikomu to neprezraď! Bude to naše veľké tajomstvo,“ povedal Santa a ukazovákom si prekrížil pery. Dievčatko sa usmialo a prikývlo. „A teraz rýchlo utekaj do postieľky, ráno ťa čaká veľké prekvapenie.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 „Ťažká noc!“ vzdychol si ako každý rok o tomto čase. Popohnal soby, aby bol čo najskôr doma vo svojej vyhriatej chalúpke. Onedlho soby pristáli pri malom domčeku, ktorý vyzeral presne ako z rozprávky. Santa Claus vošiel dnu, zložil si čiapku a sadol si do kresla. Pani Clausová mu doniesla horúci čaj a medovníčky. O chvíľku si k nim prisadla aj ich dvanásťročná vnučka Natálka. Santa sa pustil do rozprávania. Povedal im všetko, čo sa mu v ten deň stalo. „Ach, deduško!“ povedala Natálka. „Mal by si začať používať modernejší systém. V tých tvojich papieroch sa ani sám nevyznáš! Žiješ predsa v 21. storočí. Čo takto počítač?“ A jeho milovaná vnučka vyslovila to, čomu sa už roky branil a vyhýbal.Nie! V tom je predsa kúzlo Santa Clausa! Presne tak, ako nenosí džínsy a nelieta lietadlom, odmietal používať počítač. Ale vedel, že Natálka má v niečom pravdu. Takto to už ďalej nešlo! Minulý rok takmer zabudol na celú Litvu, pretože jeden zoznam sa mu zapatrošil niekde pod kapucňu!

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 „Dobre teda!“ súhlasil a kym škriatkovia celý rok vyrábali darčeky, on sa vodne-vnoci učil pracovat s modernou technikou. Natálka mu pomáhala vpisovať do počítača zoznamy detí z celého sveta a pani Clausová im k tomu každú chvíľu nosila koláčiky. 23. decembra mali už všetko dokončené.

 Santa Claus si prehodil cez plece obrovské vrece a do druhej ruky si vzal notebook. Všetko šlo perfektne. Už mal za sebou Veľkú Britániu, Írsko i Francúzsko. A tak nasmeroval svoje sane na Belgicko. Zastal pred prvým domom. Keďže nemal komín, vošiel dnu oknom. Ale čo sa nestalo! Pošmykla sa mu ruka a notebook spadol dole zo siedmeho poschodia! A rozletel sa na maličké kúsky. Ó nie! Čo teraz urobí? Ako bude vedieť, komu má dať ktorý darček? A tak sa musel uchýliť k poslednému východisku. Zastavil čas. Ponáhľal sa späť na Severný Pól, aby všetko stihol, kým kúzlo pominie. A veru – mal toho dosť! Musel znova prečítať všetky listy od detí a zostaviť nové zoznamy. Kúzlo zastavenia času nemohol používať pričasto, lebo bolo veľmi riskantné. A okrem toho malo obmedzené trvanie. A tak všetci mali čo robiť, aby to stihli. Santa Claus po prvý raz darčeky neroznášal sám! Muselo mu pomáhať 93 škriatkov, aby to stihol.

SkryťVypnúť reklamu

 Po tomto zážitku sa radšej vrátil k starej dobrej tradícii. Prinajhoršom mu snáď pomôže zázrak. A tie sa predsa stávaju-hlavne na Vianoce! Ale pre istotu-keby sa náhodou Santa splietol a namiesto vytúženého autíčka vám dal domček pre bábiky, buďte zhvievaví! Aj Santa Claus má predsa právo na omyl!

Katarína Tholtová

Katarína Tholtová

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nemám rada paradajky. Zoznam autorových rubrík:  Obranný mechanizmus č. 6SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu