„Prosím, Gymnázium Staromestská," ozval sa tajomníčkin hlas na druhej strane.
„Dobrý deň," začala Miška. „Tu je pani... ehm... Sláviková... z čistiarne. Nepracuje náhodou u vás Mr. Moss? Zabudol si totiž pred niekoľkými dňami u nás vyzdvihnúť nohavice."
„Ale áno, pracuje," odpovedala tajomníčka.
„A môžete mi povedať jeho krstné meno? Aby som vedela, že je to ten správny Mr. Moss," vyzvedala Miška.
„A koľko Mossov podľa vás býva v Bratislave?" zasmiala sa.
„No neviem, to ja len pre istotu," presviedčala Miška. „Viete, tie nohavice vyzerajú dosť draho, nerada by som ich odovzdala nesprávnemu človeku. Čo ak by ich chcel speňažiť?"
„Ale počkajte, tuším ide práve okolo Mr. Moss, dám vám ho k telefónu, len moment vydržte," povedala tajomníčka a Miške sa v tej chvíli rozbúchalo srdce a zložila.
Plán A zlyhal, plán B zatiaľ neexistoval. Bezradne sedela na stoličke v predizbe a rozmýšľala, čo ďalej, keď jej pohľad padol na otcove náhradné kľúče z kancelárie. Jej nasledujúce myšlienkové pochody sa uberali asi týmto smerom:
Otec nemá doma nič, čo súvisí s prácou, aby mu ju nič nepripomínalo. Všetko, čo súvisí s prácou by mal mať teda v kancelárii. Adresár súvisí s prácou, lebo sú tam aj pracovné kontakty. Mali by tam byť ale aj kontakty súkromné. Bezpečnostná otázka: Je otec teraz v kancelárii? Odpoveď: Nie, už je určite v krčme.
Miška sa teda poobzerala okolo seba, či ju náhodou niekto nevidí, a keď sa ubezpečila, že je vzduch čistý, strčila si kľúče do vrecka. K nim pridala aj svoje vlastné od bytu, obula sa, cez plece si prehodila tašku a chystala sa odísť. Štrnganie kľúčov však začula pani Slobodová a vybrala sa vyzistiť, kto kam ide.
„Odchádzaš?" spýtala sa, keď uvidela Mišku. „Aspoň ti zatiaľ poupratujem izbu."
„Áno, idem k Len(k)e, máme spolu spraviť projekt na biológiu," vymýšľala Miška pohotovo. „A prosím ťa, izbu mi neupratuj, upracem si ju sama!"
„Áno? Tak teda dobre. A o čom je ten projekt?" spýtala sa mama.
Miške prišli ako prvé na um korytnačky, tentoraz sa jej už však zdali vrcholne nedôveryhodné, tak siahla po inom živočíšnom druhu.
„O blanokrídlovcoch," odvetila, rozlúčila sa s mamou a odišla.
Do otcovej kancelárie sa jej podarilo dostať nebadanejšie, než predpokladala. Neočakávanou prekážkou sa však stal stôl, na ktorom bolo všetko. Základňu neporiadku tvorili papiere a katalógy rôznych veľkostí, tvarov a farieb, na nich trónili farebné obaly mnohých druhov jedla, časopisy a CD-čka. Na tom všetkom bola ďalšia vrstva papierov, ktorá mala pravdepodobne vytvárať pracovný dojem, no to, čo mala skryť, spod nej trčalo tak nápadne, že sa jej maximálne podarilo vytvoriť dojem, že sa pokúša vytvoriť dojem.
Miška sa na stole prehrabávala najskôr veľmi opatrne, aby nezanechala stopy. Potom však zistila, že tadiaľ cesta nevedie, a ubrala na ohľaduplnosti. Nakoniec našla, čo hľadala. Otvorila adresár na stránke označenej písmenom „M" a čítala. Bolo tam takmer všetko, čo chcela! Telefónne číslo, e-mail, dokonca i adresa! Len krstné meno sa jej zistiť nepodarilo. V príslušnej kolónke stálo len: P. Moss. Ostatné informácie si však prepísala do zošita a s narastajúcim vzrušením vyšla z kancelárie.
Neďaleko odtiaľ nastúpila na električku, ktorá ju mala zaviezť na adresu z otcovho adresára. Na sedadle sa nepokojne hniezdila a stále vyzerala z okna, či už náhodou nemá vystupovať. Potom hodnú chvíľu blúdila dúbravskými uličkami, kým našla tú správnu. Poobzerala sa okolo seba, či náhodou nezbadá niekoho, kto by ju nemal vidieť. Našťastie už bola tma, ktorá jej poskytovala aspoň aký-taký pocit bezpečia. Ulica bola takmer prázdna, šla po nej len staršia pani s čivavou, tak sa pristavila pri vchode číslo 8 a pozrela na mená na zvončekoch. Niekoľkokrát si všetky prečítala, no nenašla to, ktoré hľadala. Na troch zvončekoch nebolo napísané nič. Stačilo by zazvoniť a vypočuť si hlas, ktorý sa z nich ozve. Stačilo by...
„Dobrý večer, hľadáte niečo?" spýtala sa pani s čivavou, ktorá sa medzičasom ocitla za Miškiným chrbtom.
„Ehm, nie, asi som si pomýlila číslo," odpovedala a radšej sa trochu vzdialila. Pred úplným odchodom ešte raz pozrela na dom, v ktorom údajne býval Mr. Moss a zhlboka sa nadýchla. Keby sa vtedy viac sústredila, možno by v sviežom jesennom vzduchu zacítila závan katastrofy.
