„Čo máš nové?" spýtala sa Miška, keď sa jej nepodarilo vzbudiť Len(k)inu zvedavosť a začať hneď rozprávať o sebe sa jej nezdalo vhodné.
Len(k)a mykla plecami. Mišky sa na jej novinky neopýtala, a tak aj ona mlčala. Predsa len sa musela uchýliť k verzii pero a papier. Tak sa pustila do písania. O tom, ako ju Mr. Moss v škole nespoznal, ako potom prišiel k nim na chatu, ako sa rozprávali o Stepnom vlkovi a akí boli jej rodičia strašne trápni. Zápis sa končil odchodom Mr. Mossa. Miška si prečítala, čo napísala, a akosi sa jej to nepáčilo. Vytrhla stránku z takmer nového zošita a začala odznova.
Tá biela prázdnota si priamo pýtala niečo viac, než všednú realitu. A tak Miška opäť chytila pero a opisovala udalosti, ktoré sa práve diali v jej hlave. Nezačala dnešným dátumom, lebo všetky tie zážitky sa nemohli stať v priebehu jediného dňa. Strategicky sa posunula pár týždňov dozadu a potom postupovala systematicky, deň po dni. Len občas nejaký vynechala - ani vo fantázii sa predsa stále nedeje niečo zaujímavé. Písala o svojom fiktívnom živote, o Mr. Mossovi, o svojej rodine, ktorú pozmenila v smere svojich prianí. Boli tam neuveriteľné dobrodružstvá, vyhrotené situácie, priateľstvá na život a na smrť, tajné cesty, odvážne činy a osudové stretnutia. Zakomponovala tam to, čo jej doteraz bolo odopreté prežiť, ale i to, čo by nikdy prežiť nechcela. Ten príbeh bol fantastický, no zároveň realistický - na to si Miška veľmi potrpela, lebo iba tak mohla na chvíľu uveriť, že to bolo všetko naozaj.
Písala veľmi dlho, slovo po slove, riadok po riadku, stranu po strane. Ani na moment neodtrhla zrak od zošita, akoby sa na papieri pred jej dychtivými očami odohrávalo všetko to, čo si v tej chvíli vymýšľala. Len(k)u si vôbec nevšímala, tak ako si ona dovtedy nevšímala Mišku. Neutíchajúce škriabanie pera o papier a energické otáčanie stránok však upútalo jej pozornosť. Po niekoľkých hodinách Miška na papier napísala aktuálny dátum. To bol posledný deň, ktorý si mohla vymyslieť. Ostatné museli ešte chvíľu počkať. Konečne odtrhla oči od denníka. Len(k)a zase odtrhla oči od nej, lebo prejavmi zvedavosti opovrhovala. Miška sa usmiala na jej už odvrátenú hlavu a zavrela zošit.
„Nadnes stačilo," zamrmlala si sama pre seba a tak trochu aj pre Len(k)u. Čas pokročil. Vopchala zošit do tašky medzi knihy a vybrala sa domov. Celou cestou v trolejbuse si čítala o svojich nezažitých zážitkoch a v tejto činnosti pokračovala aj keď sa vrátila domov.
„Ahoj, ty už si doma?" nakukla do jej izby po čase pani Slobodová, ktorá sa práve vrátila z chaty.
„Áno. Ako dopadla party?" spýtala sa Miška zo slušnosti, i keď ju jej priebeh po odchode Mr. Mossa a následne aj jej vlastnom veľmi nezaujímal.
„Ani sa nepýtaj! Tvoj otec sa zase opil! Aj s tými jeho podarenými kamarátmi. Dokonca odmietali ísť domov. Už som ho našťastie poslala do postele. Len dúfam, že si umyl zuby," spustila pani Slobodová s vrcholným znechutením v hlase. „Ale ja ťa vyrušujem - veď ty sa učíš!"
„Ale... len si kontrolujem úlohu z nemčiny," zahabkala Miška.
„Daj, ja ti ju skontrolujem," ponúkla sa mama a už-už sa naťahovala za zošitom.
Miška očervenela a rýchlo posunula zošit mimo maminho dosahu.
„Netreba, bolo to ľahké. Som si istá, že to mám dobre," povedala Miška nepokojne.
„Ach, ty sa vždy tváriš, že je všetko ľahké, až kým zo všetkého neprepadáš a nemusím behať za všetkými tvojimi učiteľmi, aby ti dali opravné písomky," začala mama. „Prečo mi nedovolíš pomôcť ti? Veď ja mám z nemčiny štátnice. Chceš dopadnúť ako tvoj otec? Ten sa tiež neučil jazyky!"
Miška rozhodne nechcela dopadnúť ako jej otec - ten pracoval v realitnej kancelárii a niečo, čo malo už v názve realitu, ju nemohlo zaujať. Napriek tomu však mame svoju neexistujúcu úlohu z nemčiny nemohla ukázať.
„Mami, musím to ešte dopísať, potom ti to ukážem," presviedčala pani Slobodovú.
„Veď si povedala, že si to už len kontroluješ," nevzdávala sa mama. „A o čom to vlastne je?"
„Oooo.... korytnačkách," povedala Miška to prvé, čo jej prišlo na um.
Mama sa zatvárila trochu začudovane, no predsa len nakoniec nechala Mišku pracovať. Tá rýchlo schovala zošit do zásuvky, kde ho nikto nikdy nemal nájsť, a otvorila nemecký slovník. Musela si zistiť ako sa povedia korytnačky.
