Bez skrývania a maskovania by obeť neušla predátorovi. Samec by „nezbalil“ samičku, keby sa netváril väčší a silnejší, než v skutočnosti je. Takéto príklady sa však nenájdu len v zvieracej ríši. Bez predstierania by neboli reklamy, politika, filmy.
Väčšina ľudí hľadá u svojich priateľou úprimnosť ako jednu z najpodstatnejších vlastností. Ani úprimnosť však nie je vždy žiadúca. Prezentovať svoj názor taktným spôsobom, hovoriť veci, čo nezraňujú a pritom sú pravdivé je umenie. Nemôžeme predsa kamarátke povedať: „Fíha, ty si cez Vianoce poriadne pribrala! Mala by si už niečo robiť s tým tvojím zadkom.“
Keď sa cítim „sama sebou“ v rozgajdaných kapsáčoch, neoblečiem si ich do divadla alebo na maturitnú skúšku. Tak, ako si neoblečiem večerné šaty na opekačku v lese. Znamená to, že sa na niečo hrám? Ak nie, čo to teda je? Ak áno, je niekto vôbec niekedy sám sebou?
Túto úvahu by som zakončila výrokom mojej kamarátky, ktorá raz konzumujúc miniatúrnu mrkvičku miesto obeda skonštatovala: „Ja nedržím diétu. Diéty neuznávam. Ja len menej jem za účelom straty hmotnosti.“
Záver? Hlavne, že sme sami sebou...
