Svet sa okolo mňa zmenil a mňa chytá nostalgia za obyčajnými listami.
Posledné roky jediné listy čo dostávam, je účet za plyn, účet za elektriku, účet za telefon, a broadband, a council tax.
Už ani rodičia mi nepíšu listy, odkedy si každý z nich kúpili laptop, tak dostávam od nich denne niekoľko emailov.
Nostalgicky si spomínam ako som mojím láskam z dovolenky s rodičmi posielal listy písané rukou, a ako som doma čítal listy od kamarátov o tom kedy a kde sa ako zabávali a čo nové sa udialo. Dnes od nich dostávam emaily, smsky, a facebook's invitations. Ešte aj pozvánky na svadby mi chodia ako pdf alebo jpeg súbory v emailoch.
Dostávam ich síce pravidelnejšie ako tie listy ale o to viacej sa mi zdajú neosobné.
Ešte pred rokmi mi chodili aspoň pohladnice. Aj tie už chodia veľmi málo. Zvačša príde smska so 100x skopírovanou a zmenenou básňou k narodeninám alebo k vianociam alebo obrázková sms niekoľkých divne sa tváriacich ľudí na pláži a s textom - Wish you were here alebo Mame super počasie a je tu skvele.
A ja stále čakám pohľadnice, ktoré si budem odkladať a nechať na ne padať prach a vytrvalo posielam pohľadnice a rozmýšlam kedy a komu začnem opäť písať listy.
Lebo ja sa chcem tešiť na poštára tak ako som sa tešil kedysi dávno.
