Samozrejme, že tu bude aj veľa konšpiračných teórií a tvrdení, ale v tom mori informácii by sme sa nemali „utopiť“.
Preto okrem nášho novinárskeho hrdinu Kuciaka, netreba zabudnúť ani na jeho kolegov novinárov. Aj oni sú naši hrdinovia, aj oni dennodenne pre nás hľadajú a objavujú nové fakty, aj ich treba morálne podporiť, a povedať im veľké ĎAKUJEME, a sme na vašej strane.
„Na tomto mieste chcem vyjadriť svoju veľkú úctu všetkým morálnym a múdrym novinárom. Aj toto sú predsa naši skutoční novodobí hrdinovia, ktorých naše Slovensko veľmi potrebuje. Prečo? Viete si vôbec milí občania spočítať, koľko miliónov nám títo novinári zachránili pred špinavou politikou a politickým banditizmom?
Čo by sme my občania vedeli, keby nebolo ich nebojácnych novinárov? Kto nám často otvára oči, ak nie oni? Kto nás budí z ľahostajnosti, ak nie oni? Kto bojuje o lepšie Slovensko, ak nie aj oni?
Za ich poctivú novinársku prácu, im patrí určite aj naša úprimná úcta. Tak, ako medzi našimi hokejistami sú hokejové legendy, tak aj medzi nimi novinármi sú novinárske legendy, ktoré si zaslúžia podľa mňa tiež svoju sieň slávy. Naše milované Slovensko preto nepotrebuje mať len legendy hokeja, legendy futbalu, legendy popu, ale potrebuje mať aj novinárske legendy a novinárske vzory.
Preto si myslím, že na našom milovanom Slovensku nám stále chýba dôležitá socha, ktorá by dávala symbolicky poctu a úctu všetkým morálnym novinárom. Som presvedčený, že si ju títo naši morálni novinári určite zaslúžia. Myslím si, že ich hrdinstvo je stále nedocenené a to tak finančne, ako aj morálne.
Morálny novinár je človek, ktorý počúva hlavne svoje svedomie, nedá sa nikým kúpiť a odhaľuje pre nás všetkých politické i ekonomické „chobotnice“, politické i ekonomické „gorily“, politické i ekonomické „pijavice“, politické i ekonomické „hyeny“ a politické i ekonomické „krysy“.
Prepáčte, som doktor veteriny a možno je to aj mojou profesionálnou deformáciou, že niektorí špinaví politici my svojou prácou, svojim životom, svojim špinavým politickým jednaním pripomínajú práve tieto zvieratá.
Práve bez nich, nebojácnych novinárov, by sme nič nevedeli, a tak by nás špinaví politici podstatne ľahšie a viac okrádali. V politike, ekonomike i obyčajnom živote totiž platí jasný princíp: „Špinaví politici a špinaví podnikatelia si k nám obyčajným občanom dovolia len toľko, koľko im my obyčajní občania aj vďaka morálnym novinárom dovolíme.“ Verte mi, že bez tých hrdinských novinárov, by si toho k nám dovolili určite viac.
Milí občania, preto nezabudnime na našich statočných a morálnych novinárov, a ďakujme novinárom a nebojácnym denníkom, týždenníkom a iným nebojácnym masmédiám, že sa neboja slovom i obrazom ukazovať krutú politickú pravdu o našom milovanom Slovensku.
Myslím si, že ich sústavná, riziková a nebezpečná práca nám obyčajným občanom zachránila už stovky miliónov eur. Každoročné špinavé kauzy, v malej i veľkej politike sú dôkazom ich sústavnej a vytrvalej práce. Z tohto pohľadu sa dá povedať, že tým, že títo novinári odhaľujú a dokumentujú politickú i hospodársku kriminalitu, tak nám obyčajným občanom zvyšujú aj životnú úroveň, lebo keby o tej špinavej politike a ekonomike nepísali, tak by sme boli ešte viac okrádaní, a naša životná úroveň a bieda by bola ešte väčšia, ako je dnes. Statoční novinári, tak chránia životnú úroveň obyčajným občanom, a preto obyčajní občanom sa patrí za tu ich prácu srdečne poďakovať.
Okrem ochrany našej životnej úrovne treba pripomenúť, že morálni novinári bojujú svojimi článkami aj o očistenie spoločnosti od špinavých politikov, špinavých úradníkov a špinavých podnikateľov. Ich statočná novinárska práca, tak zvyšuje morálku národa a kultúrnosť národa, a my všetci potrebujeme, aby naša spoločnosť bola čo najmorálnejšia, a čo najkultúrnejšia, lebo len najmorálnejšie a najkultúrnejšie spoločnosti dosahujú aj tie najlepšie ekonomické výsledky a najvyššiu životnú úroveň.
Naopak, čím sú spoločnosti primitívnejšie, nemorálnejšie a nekultúrnejšie, tým je životná úroveň väčšiny spoločnosti horšia, a celkovo tieto štáty patria vo svete k štátom s najnižšou životnou úrovňou.
Predstavte si teraz situáciu, že by tu už neboli morálni novinári. Viete si predstaviť, ako by nás obyčajných občanov tí špinaví politici, špinaví úradníci a špinaví podnikatelia vo veľkom okrádali a klamali? Bez morálnych novinárov by sme my obyčajní občania, už nič o ich špinavostiach nevedeli, neboli by tu žiadne politické i ekonomické kauzy, a to nie preto, že by tu špinaví politici nekradli a neklamali, ale preto, že by sa o ich špinavostiach páchaných na nás obyčajných občanov nič nevedelo.
Viete si vôbec predstaviť, ako ľahko a pohodlne by sa im potom klamalo? Viete si predstaviť, ako by sa tu vo veľkom kradlo? Viete si predstaviť, akoby oni ešte viac bohatli, a my občania by sme ešte viac chudobneli? Viete si predstaviť tu anarchiu, ktorá by tu nastala?!
Týmto, by sme sa vrátili naspäť do totality a špinaví politici by nás informovali, len o tom, ako nám slúžia, hoci by nás okrádali všade a ešte viac, ako to robia doteraz. Preto je dobre, že tu na Slovensku máme aj morálnych novinárov a morálne média, ktoré idú po pravde a spravodlivosti, a bránia pravdu a spravodlivosť, za nás všetkých obyčajných občanov.
Preto týchto bojovníkov za pravdu a spravodlivosť musíme podporovať a oslavovať. Zaslúžia si náš obdiv a podľa mňa si zaslúžia aj pomník morálneho novinára. Samozrejme viem, že máme na Slovensku aj nemorálnych novinárov a preto píšem o tom, že poctu a pomník treba postaviť nie všetkým novinárom, ale len morálnym novinárom.
My všetci obyčajní občania, by sme sa mali dobrovoľne poskladať na sochu morálneho novinára. Prečo? Aby tí morálni novinári vedeli, že my obyčajní občania, a nás je tu v tomto štáte najviac, sme vždy na ich strane.
Nech ďalej odhaľujú svinstvá špinavých politikov, špinavých podnikateľov, a nech ďalej bránia našu životnú úroveň, našu morálku a našu kultúru. Myslím si, že bez týchto morálnych novinárov, by sa nám žilo na tomto našom milovanom Slovensku určite horšie a ťažšie. To, že špinaví politici a špinaví podnikatelia nadávajú na morálnych novinárov, je pre nás obyčajných občanov jasný signál, že naši morálni novinári si robia svoju prácu poctivo a dobre. Poďakujme sa preto našim morálnym novinárom aj pomníkom. Slovensko potrebuje predsa viac svetla a menej tmy.
Do súťaže o pomník pridávam ideový návrh, ktorý je opakom známych troch čínskych opíc. Tri čínske opice pre mňa predstavujú, symbol nemorálneho politika, úradníka, podnikateľa, novinára i nemorálneho človeka. Prečo? Lebo práve taký nemorálny politik, úradník, nemorálny podnikateľ, novinár i nemorálny človek je. Tiež ako tie tri čínske opice nechce vidieť žiadnu pravdu a spravodlivosť, nechce počuť o žiadnej pravde a spravodlivosti a mlčí o každej nepravde a nespravodlivosti.
Preto socha morálneho novinára by vyzerala, ako socha človeka, ktorý má 6 rúk. Prečo 6 rúk? Dve ruky budú pri ušiach, a budú symbolizovať myšlienku, že morálny novinár je ten, čo chce počuť pravdu o politike, ekonomike i spoločnosti. Ďalšie dve ruky budú pri očiach, a budú symbolizovať myšlienku, že morálny novinár je ten, čo chce vidieť pravdu o našej v politike, ekonomike i spoločnosti. Posledné dve ruky budú pri ústach, a budú symbolizovať myšlienku, že morálny novinár je ten, čo nebude o tej pravde mlčať, ale bude o pravde hovoriť a písať, aby pravda zvíťazila nad klamstvom, a spravodlivosť nad nespravodlivosťou.
Tento môj návrh na poctu a sochu morálnym novinárom, a toto moje kritické politické myslenie má jediný cieľ, zmeniť nemorálnu a nemúdru politiku, na politiku morálnu a múdru v prospech obyčajných občanov.
Je načase odmeňovať a ctiť si nielen novinárov, ale aj občiansku statočnosť jednotlivcov, ktorí novinárov upozornili na korupciu vo svojom okolí. Filozofia tohto je taká, že nie zlo, ale dobro sa musí na Slovensku vyplácať! Prečo? Až vtedy sa dožijeme na Slovensku viac dobra, ako zla. Keď pravda je svetlom a lož je tmou, tak potrebujeme na našom milovanom Slovensku určite viac svetla, a menej tmy. Nezabudnime preto, že sú to morálni novinári, ktorí dávajú to svetlo, tak do politiky ako i do ekonomiky.
Preto pre záchranu a obrodu nášho milovaného Slovenska navrhujem:
Treba vypísať zbierku na financovanie sochy pre morálneho novinára, a vypísať súťaž na ideove stvárnenie sochy morálneho novinára. Jeden návrh na novinára som už dal, a teraz očakávam milí občania tie vaše návrhy. Hrdinovia pravdy, spravodlivosti a hrdinovia Slovenska musia mať svoje sochy, aby sa na pravdu a spravodlivosť nikdy nezabúdalo, ale aby sa podľa pravdy a spravodlivosti na celom Slovensku žilo, podnikalo a konalo. Legendy sú všade, aj medzi novinármi, tak nech sa aj tieto legendy oslavujú. Naše milované Slovensko vás milí morálni novinári veľmi, veľmi potrebuje. Moje úprimne poďakovanie, a moja úcta v tejto knihe patrí aj vám, morálnym novinárom. Veľa šťastia, veľa zdravia a veľa úspechov, pri odhaľovaní špinavých politikov, úradníkov a špinavých podnikateľov vám želá Bindas. Píšte ďalej, a bojujte tak o záchranu nášho milovaného Slovenska. Touto svojou čestnou prácou ste určite na tej správnej strane života, a váš život má pre Slovensko veľký zmysel.“
P.S. Priatelia, toto som nenapísal dnes. Toto je kapitola č. 20 z eknihy: „Lekcie z demokracie“, ktorú som napísal ešte v roku 2013. To som ešte nevedel, že ta výzva bude práve po barbarskej poprave nášho novinárskeho hrdinu Kuciaka dnes tak silno aktuálna. Preto týmto vyzývam všetky demokratické politické strany Slovenska, aby aj oni prispeli na výstavbu pamätníka pre morálneho novinára, a pomohli vzniku siene slávy pre našich legendárnych novinárov, ktorí aj v týchto ťažkých časoch pre naše Slovensko bojujú za nás všetkých, a ako to dokázal aj náš hrdina Kuciak dokážu milovať Slovensko, pravdu, spravodlivosť i demokraciu viac, ako svoj vlastný život...
