Andreja Kisku volili občania za prezidenta po jeho drsnej konfrontácii s lídrom najsilnejšej strany Smer, sociálna demokracia. Občania i nový prezident uspeli. Podobne aj Zuzane Čaputovej prišlo si zmerať sily s nominantom najsilnejšej strany, hoci po estrádnych začiatkoch, á la slávnosti MDŽ, zrazu obe strany akosi navzájom nechceli verejne priznať zrodené spojenectvo. Smer Ševčovičovi nepomohol, ale mu prekážal otvoriť ústa. Občania v potrebnej väčšine počúvli volanie po zmene, ale tá je ešte hudba budúcnosti.
Cúvnime nazad po rok 1992, keď rektor UPJŠ v Košiciach Lev Bukovský spolu s kolegom z katedry matematiky Mirom Polákom sformulovali Košickú výzvu. Signatárov boli tisíce, deň po dni ich mená publikoval denník Slovenský východ. Po krátkom až matematicky explicitne vyjadrenom expozé bolo vo Výzve napísané:
Podporte
Dodržiavanie ústavnosti a zákonnosti v duchu a v litere v každej oblasti
občianskeho života.
Dodržiavanie nikým a ničím neobmedzovanej slobody slova a prejavu vo
všetkých masmédiách.
Dodržiavanie zásad pozitívnej politiky namiesto urážok, invektív, šírenia
deštrukcie, poloprávd a nenávisti ako osobnej aj skupinovej.
Tretej cesty niet a demokracia nemá žiadnu rovnocennú alternatívu.
V Košiciach 30. júna 1992. Publikované, Slovenský východ 3. júla 1992.
Rudolfom Chmelom iniciované Vyhlásenie Fóra inteligencie Slovenska s dátumom 3. júna 1993 sa začína slovami: „Zmyslom a cieľom spoločenských zmien, ktoré sa začali koncom roka 1989 bolo nepochybne i to, aby po ´reálnom socializme´ prišla demokracia“ . Do 5. decembra 1996 publikovali noviny desať vyhlásení alebo stanovísk Fóra inteligencie k rôznym otázkam aktuálneho života a politických aktualít. (Kompletná bilancia aktivít Fóra je v knihe Rudolfa Chmela Úvod do pamätí). Podporovateľov bolo na státisíce, ale demokraciu deformujúci režim Vladimíra Mečiara zotrval na svojich pozíciách až do volieb koncom septembra v roku 1998.
Vraciame sa k dnešku. Paralelou minulých aktivít, ktoré nesporne pomohli k zmene v roku 1998, je prítomná angažovanosť ľudí Za slušné Slovensko. V tomto skupenstve nie je definovaná diferencia medzi liberálnym a konzervatívnym. V drvivej väčšine by sa občania sami nedokázali identifikovať s jedným alebo druhým prúdom. Stotisícový dav na námestí SNP v Bratislave to demonštratívne potvrdil. Po davom vynútených zmenách v mocenskej štruktúre, hlas občianskej spoločnosti prehovoril aj v prezidentských voľbách.
Teológ Tomáš Halík významne sa vyjadril v rozhovore o aktuálnych pozíciách o. i. o statuse muža a ženy, muža a muža, napokon to zhrnul: „Moja zásada zase spočíva v tom, čo spomína veľký anglický spisovateľ, františkán Richard Rohr: Mám konzervatívne hodnoty a liberálny prístup“ (.týždeň 12/´19, 18. 3. ´19). Veľmi presne pomenoval spirituálny charakter Zuzany Čaputovej a je len škoda, že kandidátka v diškurze s birmovaným Ševčovičom necitovala viac z Halíkových postulátov o tom, že konzervatívne a liberálne postoje sa navzájom nevylučujú.
Od občianskych aktivít treba naďalej očakávať, že zostanú do parlamentných volieb permanentne prítomné v živom vysielaní a ich hlas, podobne ako onehdy Košická výzva a Fórum inteligencie, bude aj naďalej indikátorom zlyhaní mainstreamovej i opozičnej politiky. A pozor na výbežky antisystémových nástrah! Bez ich sledovania a publikovanej výstrahy sa zmeny nedočkáme. Tragickú obeť novinára Kuciaka a jeho partnerky dobre charakterizuje žáner antickej tragédie. Jej definícia hovorí o kolízii historicky nutného postulátu a praktickej nemožnosti ho uskutočniť. V osobnej rovine obetí sa to naplnilo do bodky. V aplikovanej verzii zostal po Kuciakovi historický postulát dramaticky prítomný ako výzva uskutočniť zmeny bez tragického pátosu.
Tibor Ferko
