Opäť sa budú stavať diaľnice a byty, prevádzkovať železnice, sanovať nemocnice a tendrovať projekty. Samozrejme všetko bude úplne transparentné a čistučké ako ľalia. Nebude tu žiadna korupcia a veľké zákazky budú riadne zdôvodnené
Zle zaplatení štátni byrokrati bez kariérnej perspektívy je ale to pravé podhubie, až rašelinisko, na ktorom je možné vybudovať hocičo. Akýkoľvek projekt, či pripraviť akýkoľvek tender. A nie preto, že by títo ľudkovia vedeli pripraviť nejaké tendrové podklady. Práve pre to že to poväčšine nevedia. A ani nevedia, do čoho sú príkazmi svojich predstavených vmanipulovaní. A pritom všetko ostáva čisté ako operačná sála.
Ako to teda funguje? Nebudem sa zaoberať prkotinami v hodnote niekoľkých miliónov. To si vybaví príslušný „obchoďák“ potencionálneho dodávateľa za pár obedíkov s príslušenstvom. Skutočne „mäsité“ projekty sa pripravujú inak. Je to ale beh na dlhú trať.
Ako som povedal, úradnícky „hmyz“ obvykle strategicky nerozmýšľa. Veď aj načo, nie je za to platený. Strategicky rozmýšľajú top manažéri veľkých korporácií. Z osobnej skúsenosti si pamätám, že keď som robil generálneho riaditeľa pobočky jednej zahraničnej firmy a chystali sa voľby, priletel znenazdajky odkiaľsi zo severu vrchný šéf a medzi štyrmi očami mi na rovinu povedal: „Vieš, je tu jeden taký ambiciózny mladý politik, „Majster Poriadok“ ho prezývajú, a ten potrebuje vyhrať voľby. A na to treba peniaze.“ Mal som ísť za ním a vybaviť, že za určitú podporu dostane oná firma po voľbách Govnet. Z mladíckej nerozvážnosti som toto zadanie odmietol z dôvodu, že som inak orientovaný. Teda politicky. „Majster Poriadok“ voľby nevyhral, firma Govnet nedostala a mňa vyhodili.
Poďme sa pozrieť naspäť do reality, ako sa veľké projekty tvoria. Keďže je známe, že všetko, čo sa dá, je vytendrované a vytunelované, treba vymyslieť niečo nové. Tu sa stretnú úplne náhodne kdesi v Oceánii dvaja – traja „kapitáni priemyslu“ a predsa len nájdu nové možnosti. Bingo, je tu cestovný ruch a ekológia. Slovensko predsa potrebuje tunel pod Chopkom. V Alpách majú takých neúrekom. Kontrakt však treba vysúťažiť a nenávratne podpísať počas volebného obdobia, lebo potom sa zasa zmení politická garnitúra.
Zadanie je jasné, úlohy rozdané. V prvom rade začne lobing, koho posadiť na ktorú stoličku na ktorom ministerstve. Podstatné ale je, dostať novú agendu do programového vyhlásenia. To problém nebude, lebo ekológia a turizmus sú populárne témy.
Ďalej je potrebné vhodne ovládnuť strednú úradnícku úroveň na príslušnom ministerstve, ktorá na základe programového vyhlásenia sformuluje „legislatívny zámer“ novely vhodného zákona. Do tejto novely sa priamo napíše, že je potrebné umožniť „flexibilne rozložiť nápor lyžiarov medzi údolnými stanicami v Jasnej a na Srdiečku“. Na toto sa najlepšie hodí tunel, lebo ten nie je závislý od počasia a v predkladacej správe sa zdôrazní, že tento tunel navyše odľahčí horský priechod Donovaly, a tak zlepší kvalitu prostredia v ďalšom významnom stredisku.
Treba však prepočítať aj ekonomické dopady. Nejako zdôvodniť peniaze, ktoré boli dohodnuté v tej Oceánii. Ministerskí úradníci teda zadajú štúdiu vykonateľnosti externej agentúre, ktorú samozrejme transparentne vyberú. Takéto poradenské agentúry ale nerobia nič iného, len vyspovedajú spomínanú strednú úradnícku úroveň a celú vec ľúbozvučne opíšu, vrátane zdôvodnenia dohodnutej sumy aj s príslušnou rezervou.
Tak, a návrh novely zákona je napísaný. Ak sa to stihne rýchlo, tak príslušné pripomienkové konania prebehnú ešte v povolebnej eufórii a dokonca aj združenie VLK bude nadšené, že sa „zmierni tlak na ekosystémy európskeho významu“. A možno nás aj Gréta pochváli.
Tento celý proces trvá si rok. Po prijatí novely zákona sa začne výberové konanie na dodávateľa stavby. Teda začalo by sa, keby bolo konkrétne zadanie. Toto ministerský „hmyz“ vypracovať znova nevie, tak sa opäť použije externý konzultant. A na externého konzultanta samozrejme majú dosah páni z Oceánie, ten nie je tak prísne sledovaný ako úradníci. Do zadania je potrebné zamontovať také parametre, aby oceánsky vplyv ostal zachovaný. Áno opäť to bude dôraz na ekológiu. To predsa nemôže nik namietať. A ide sa do tendra.
Všetko je krásne a transparentné, tender sleduje verejnosť, ako odborná tak aj neodborná. To čo ale verejné nie je, je pôvodný zámer z Oceánie. Teda kto čo predloží a za koľko. Veď nabudúce, keď sa bude tendrovať visutý most cez Liptovskú Maru, garde sa obráti.
Bomba, bingo! Tender vyhrala úplne transparentná a čistá slovenská firma Pohronstav LLC.! Síce na Slovensku ešte nič netunelovala, ale jej partner v konzorciu tuneloval niečo pod Anapurnou, a navyše Pohronstav LLC. má najekologickejšiu technológiu! Kam sa hrabe plazmové vŕtanie, alebo švajčiarske raziace štíty! Pohronstav nasadí cvičených krtov, čo je najekologickejšie, lebo aj uhynuté zvieratká sa dajú kompostovať.
A kruh sa uzavrel. Trvalo to asi tri roky od stretnutia v Oceánii. A do nasledovnej volebnej kampane si vládna koalícia pripíše dôležité ekologické body a páni z Oceánie perfektný biznis. Len aby toho snehu bolo.
