Predovšetkým nastala doba internetu. Všetko musí byť digitalizované a zdieľané na webe. Aj fotografia musí byť už desaťročie digitálna a prevažná väčšina užívateľov fotoaparátov považuje film za čosi senilne starecké. A veľké fotografické firmy smerujú svoj vizionársky potenciál jedine a jedine do fotografie digitálnej. Otázne však je, kam tento trend smeruje. Mne osobne sa zdá, že digitálna fotografia už prešľapuje na mieste a ťažko nachádza, čo nové by svojim zástancom ponúkla.
V histórii fotografie, analógovej i digitálnej, možno nájsť viacero slepých uličiek, ktoré prispeli k otrasom aj takých gigantov ako KODAK, AGFA, alebo Minolta. Mnohé z týchto značiek už dávno opustili fotografickú arénu, a naopak pribudli nové, ktoré zacítili trhovú príležitosť a snažili sa naplniť svoje výrobne špecializované na elektroniku. SONY, Panasonic a tak ďalej. A na mená tých slepých uličiek, ako APS a Photo CD si už spomenie málokto.
Leica X-1
Kam však kráča digitálna fotografia dnes? V záplave nových a inovovaných typov a recenzií, ktoré so začiatkom tohoročnej Photokiny zaplavili web, sa na prvý pohľad ťažko orientuje. Ale predsa sa dá vycítiť bezradnosť a stagnácia. Všetko je totiž o peniazoch.
Na jednej strane digitálna fotografia opätovne naučila ľudí fotografovať, ale súčasne si odpílila, alebo na tom usilovne pracuje, svoj najväčší trhový segment. Áno, každodenní „fotiči“ fotia už mobilmi a smartfónmi a kompaktný digitálny fotoaparát sa stáva hračkou pre deti. Iste, tomuto trhovému segmentu je stále ešte čo ponúknuť. Či už je to automatické rozpoznávanie najusmievavejšej tváre v zábere, sady „umeleckých“ filtrov na výrobu gýčov vrátane paškvilov typu HDR, alebo kamerky v módnom dizajne zladené svojou farbou s vkusom majiteľky. Mám však pocit, že tento trhový segment bude v budúcnosti smerovať práve k mobilným multimediálnym prístrojom a klasický „kompakt“, neschopný byť na nete, zanikne. Náboje sú už takmer vystrieľané.
Z opačnej strany spektra sú to zrkadlovky. Snáď už nikto si nepamätá, že prvá digitálna zrkadlovka niesla meno KODAK DCS. Bolo to v roku 1991 a bola postavená na tele Nikona F3 a mala 1,3 megapixelový senzor. Snímky sa zaznamenávali na harddisk v akejsi brašni na pleci. A bol to práve tento fotoaparát, ktorý nasnímal historicky prvú po telefónnej linke prenesenú fotografiu na olympiáde v Barcelone. Dnes sa digitálna zrkadlovka presúva z čisto profesionálnej sféry do sféry viac menej amatérskej a senzory dosahujú hranicu 24 megapixel.
Kto však živí tento trend? Veď profesionálom stačí v pohode 10 až 12 megapixelov, a kváziumelecké filtre nepotrebujú. Potrebujú spoľahlivosť a rýchlosť. Možno preto Nikon zatiaľ svoju predimenzovanú trojkovú sériu nenahrádza, Canon projektuje svoju uzávierku na 300 000 cyklov a Olympus s novou päťkou stavil na extrémne podmienky. Kto teda potrebuje 24 megapixel? Technickí puristi?
Pred nedávnom som bol svedkom scény, keď v jednom známom bratislavskom špecializovanom obchode si „babenka“ kupovala najlepšiu zrkadlovku, akú mali, lebo jej „bývalý“ mal podobnú a ona chcela mať lepšiu. Sú toto tí praví zákazníci, ktorých dopyt naplní výrobné linky natoľko, aby cena klesla? Pochybujem. A pochybujem taktiež, že normálny smrteľník investuje 7000 dolárov do digitálneho tela len preto, aby sa mohol múdro tváriť na rozličných fotoweboch a míňať s každým „cvakom“ dva centy z ceny životnosti uzávierky. A som si istý, že veľká väčšina takýchto zákazníkov fotiť v podstate nevie. Tí, čo nepotrebujú 10 snímok za sekundu v 24 megapixelovom prevedení na dennodennú prácu, a sú normálni, si takýto stroj nekúpia. A to nehovoríme o objektívoch.
Na minulej Photokine pred dvomi rokmi sa vyrojili takzvané „nezrkadlovky“ systému „mikro 4/3“. Skupina výrobcov okolo Olympusu začala tvrdošíjne pretláčať tento štandard. Marketingové informácie hovoria najmä o fantastických možnostiach výmeny objektívov a kompatibilite medzi značkami. Ani ryba, ani rak, aj keď sa mi taký PEN, alebo Leica veľmi páči. Výsledný produkt ale neprináša o veľa viac, ako robustnejší kompakt, a pokiaľ nie som fanatik na špičkové sklá, tak tieto predražené modely nekúpim. I keď systém FT má svoje čaro a kolmejšie dopadajúce lúče eliminujú do určitej miery vignetáciu, či farebnú chybu senzora. Ani čaro tohto systému zrejme nenaplnilo dostatočne výrobné linky a účty výrobcov. A ani stánky vystavovateľov. Žeby ďalšia slepá ulička?
Akoby okrem softvérovej manipulácie snímky so snahou vyťažiť čo najviac detailov rozvoj stagnoval. Akoby narazil na strop dopytu. A akoby sa spotrebiteľ už nasýtil megapixelov, megazoomov a megakampaní uvádzajúcich na trh megazbytočné funkcie fotoaparátov. Začína sa súčasná digitálna fotografia, alebo lepšie povedané cenovo prístupná technika, skĺzavať za horizont? Chce to buď radikálnu technologickú, či konštrukčnú inováciu, alebo zmenu zmýšľania spotrebiteľa. Mám pocit, že práve tú zmenu zmýšľania začali niektorí výrobcovia aj tušiť.Návrat fixného ohniska, návrat k jednoduchosti a k základným funkciám, návrat ku klasickému dizajnu a k serióznosti. Návrat ku koreňom fotografie v digitálnom prevedení. Návrat k hľadáčikovým fotoaparátom, aké nosili na krku naši otcovia. O Leice ani hovoriť netreba, tá je taká už desaťročia. Najmä nedostihnuteľná M9 či geniálny nový model X1 (foto vyššie).
Nikon potvrdil tento trend novým Coolpixom P7000, ktorý je desať násobne lacnejší od ich zrkadlového top modelu, avšak poskytuje výborný výkon senzora v robustnom balení.
Canon so svojou G12 je takmer na nerozoznanie od Nikonu. Či už koncepciou, alebo parametrami.
Fotografickou lahôdkou však sa však iste stane Finepix X100 od FUJI. Excelentný výkon, výborné sklo, geniálny hľadáčik a pevné ohnisko. Škoda, že sa na pulty dostane až o pol roka.
A čo Pentax, Olympus a ostatní? Ťažko povedať. Akoby ešte verili vo vrchol v oblasti zrkadloviek, alebo jednoducho nemali síl na ten vrchol ani vystúpiť. Každopádne sa teším na návrat klasického dizajnu a jednoduchých funkcií. Tak som bol zvyknutý aj pri legendárom Canon Canonete 28, s ktorým som prešiel pol sveta.
Ale ten bol analógový...
foto: (C) weby spoločností Leica, Nikon, Canon, Fujifilm
Fotografie autora: http://www.fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
