Sprvoti som túto knihu ani nechcel čítať. Danbrownovských konšpirácií sú plné regále kníhkupectiev a čitateľ je už presýtený. No po viacnásobnom otvorení tejto knihy pri káve v jednom bratislavskom kníhkupectve text debutujúceho autora Vojtecha Czobora chytil aj mňa a kniha, napriek vysokej cene, skončila aj v mojej knižnici.
Námet knihy je prevzatý a autor sa s tým ani nijako netají. Priami potomkovia Ježiša a Márie Magdalény sa vyskytujú v mnohých vážnejšie aj dobrodružnejšie ladených knihách, nie je to nič nového. U Vojtecha Czobora však predsa len niečo nové je. Tým potomkom je totiž „potomkyňa". Žena, ktorej úlohou je porodiť ďalšiu potomkyňu. A podobne, ako aj v ostatných spiskoch tohoto druhu, Ježišove potomkyne v priebehu stáročí chránia rôzne viac či menej bizarné tajné spolky a bratstvá, až ju vypátra slovenský emigrant.
Slovensko je do tejto knihy dostatočne zapletené, dej sa začína vyvraždením katarov a útekom jednej z potomkýň až na územie dnešného Slovenska. Tento ťah so Slovenskom umožnil autorovi použiť vhodnú dávku slovenských reálií, historických aj súčasných. Priznám sa, že toto robí knihu čitateľnou. Inak by to bola iba ďalšia knižka z radu konšpirácií, v ktorých sa pomedzi fakty vpletá fikcia.
Nerád by som prezrádzal vcelku dobre prepracovaný dej tejto knižky, ktorý čitateľa iste chytí. Snáď až na prvú tretinu knihy popisujúcu stredoveké peripetie potomkyne. Táto časť je napísaná dosť naivne, štýlom „mayoviek" a podobnej literatúry pre mládež, ktorému kontrastujú drastické až sadistické scény brutality inkvizíciou najatých katov a nájomných rytierov. Prvoplánovej banalite tejto časti knihy nepomôže ani lesbická láska potomkyne k bývalému katovi, z ktorého sa vykľuje žena, ba ani detailné popisy sexuálnych orgií na hrade Bzovík, či upaľovanie bosoriek.
Keď sa príbeh prehupne do našich čias, začne sa typická danbrownovská naháňačka. Kto z koho, amatérski investigatívci proti novodobej inkvizícii. Reťaz dramatických, niekedy opäť dosť krvavých, scén pokračuje, ale dej je lepšie prepracovaný. Kinematografickými strihmi sa čitateľ prehrýza viacerými dejovými líniami a sleduje zákernosť „svätého oficia".
Nuž, s tým „svätým oficiom" to ale autor trocha poplietol. Táto ustanovizeň rímskej kúrie bola reorganizovaná pápežom Pavlom VI. a odvtedy sa volá „kongregácia pre náuku viery". Keď už si dal autor toľko záležať na zisťovaní dobových historických reálií, mohol si pregúgliť aj toto. Tých lapsusov je v knihe viacero. Genetickým dedením poúrazovej deformácie chrbtice počínajúc a prepojením akýchsi kvantových polí vysielaných ľudským mozgom do laptopu končiac. O hackerských úspechoch redaktora Rádia Vatikán a mimozmyslovom vnímaní hlavných postáv, ktoré autor často používa na preklenutie častí deja, kedy by protagonisti nevedeli ako ďalej, radšej pomlčím.
Nuž čo už. Mám v knižnici za takmer pätnásť eur ďalší tristo stranový brak z vydavateľstva Slovart, aspoň že v elegantnom prebale. Na poličke vedľa Dana Browna. Ale číta sa to dobre...
