Akustická gitara americkej, u nás málo známej, značky Jay Turser JTA-560EQ na prvý pohľad vyzerá ako slávny Gibson J-160E Johna Lennona, s ktorým nahral mnoho skladieb a balád. Spolu s Georgom Harrisonom si kúpili po 161 libier 10. Septembra 1962 v Liverpoole rovnaké elektrifikované dreadnougty vo vtedy módnom tabakovom sunburste.
Tieto gitary ich majiteľom slúžili dlho a dobre. A prežili si svoje. Harrisonova sa nakoniec vraj niedkde stratila. Lennon naopak sa o tú svoju staral tak, že ju viackrát dal prelakovať. Najprv počas jeho „indickej" éry mal na nej modrofialové psychedelické obrazce, a keď ho to prešlo, dal gitaru oškrabať na drevo a čisto nalakovať. No ani to nestačilo, neskôr sa na nej objavila karikatúra Johna spolu s Yoko.
Pôvodne tento typ gitary nebolo nič moc. Obyčajná komerčná gibsonka so single-coilovým snímačom pri hmatníku a jednoduchou tónovou clonou vedľa gombíka hlasitosti. Dnes vlastní licenciu na design gitary Yoko a repliky vyrába okrem Gibsona aj Epiphone. Gibson si dá za ne pekne zaplatiť.
Napodobeniny tejto gitary samozrejme vyrába viacero firiem. Jednou z nich je americká firma Jay Turser, u nás známa iba ak ekonomickými elektrickými gitarami. Akustické gitary z jej produkcie sa v Európe predávajú iba zriedka a nie sú na ne žiadne recenzie. Na fórach nad nimi ohŕňajú nosom, najmä preto, že Jay Turser vyrába celé spektrum gitár, od tých najlacnejších pre deti, až po tie trocha serióznejšie. Vlastne vyrábal. Nedávno zrušil najvyššie línie „High Precission" a „Series 500", ktoré sa vyrábali úplne, alebo čiastočne z masívu, a úplne prešiel na preglejkové gitary z dreva catalpa. Škoda.
Takže vlastne JTA-560EQ, o ktorej je reč, kúpite už iba ako dopredaj, alebo na internetových aukciách. Tam sa cena pohybuje od 120 dolárov v USA do 160 EUR v Európe, plus poštovné. Ak kupujete v Amerike, tak aj clo a DPH. Tú moju som si nechal poslať z USA pred jeden a pol rokom. Bola to akási mačka vo vreci, vôbec som nevedel, čo ma čaká.
Konštrukčne sa jedná o tzv. „dreadnougt slope shoulders", čo znamená, že horná časť ozvučnice má oproti tradičnému tvaru menšie oblúky. Toto má vplyv na zvuk v strednej časti spektra, kde viacej vystupujú stredy a zvuk je jasnejší. Pochopiteľne zvuk nezáleží iba od tvaru gitary, ale najmä od materiálu, z ktorého je nástroj vyrobený.
Pri tejto gitare je horná rezonančná doska z masívneho husto rasteného aljašského smreku a luby spolu so zadnou doskou z mahagónovej preglejky. Telo je vystužené „X" rebrovaním so spojmi posilnenými prelaminovaním. Krk je mahagón s oceľovou výstuhou, hmatník a kobylka palisander. Povrch je vo vysokom lesku tvrdo lakovaný v prevedení hnedý sunburst.
Mechaniky sú no-name, zapúzdrené, snímač viacpásmový piezzo pod kobylkou plus jednoduchá pasívna tónová clona. Piezzo však nie je pri dnešných modelingových predzosiľňovačoch žiaden problém. Proste štandardná konštrukcia.
Napriek vyslovene nízkej cene musím povedať, že to je naozaj dospelá gitara. Oni sa tí Číňania už gitary robiť naučili, a keď sa na nich pritlačí, dokážu aj kvalitu. Na mojej gitare, napriek varovaniam na fórach, som objavil iba slabšie začistenú hranu hornej doske v otvore, aspoň som sa presvedčil, že vrch je naozaj z masívu.
Keď porovnáme túto gitaru s jej pravzorom Gibson J-160E zistíme, že okrem iného typu snímača má Jay Turser dlhšiu menzúru. Neviem, prečo je to tak, zrejme pokus o obídenie licencie na design. No a taktiež inak kompenzovanú kobylku a iný tvar pick-guardu. Na fotografii vidno vľavo Gibson, v strede pôvodný JT-560EQ a v pravo ten istý typ z posledných sérií. Vidno, že tu bol použitý hmatník a kobylka z vyššej Turserovej série „High Precission".
Musím povedať, že kobylka je kompenzovaná vynikajúco. Gitara krásne ladí nielen v oktávach, ale až do posledného pražca. A ladenie perfektne drží.
Jediné, čo bolo na gitare potrebné urobiť, bolo nastavenie výšky strún zvýšením predpätia výstuhy hmatníka a nájdenie najvhodnejších strún. Najlepšie sa hodia fosforbronzové D´Addario EXP v jedenásťke. Dokážu dostatočne rozrezonovať smrekový masív a sú príjemne mäkké. Dvanásťky by boli možnože lepšie, ale hrať na nich je o prsty. Desiny sú nepoužiteľné, gitaru nerozoznejú a utekajú z hmatníka.
Gitaru, samozrejme podobne ako všetky masívne, treba rozohrať. To trvalo asi pol roka. Potom akoby skokovo sa nástroj rozoznel a dosť zmenil zvuk. Zazneli priam naturálne akordy, najmä ak sa hrá trsátkom. Najzaujímavejšie znie plné barré cez všetky struny. Okrem toho má gitara výborný dlhý sustain, ktorý umožňuje nechať preznievať basové struny cez viacero akordov. Pri sólovej hre má gitara hlavne v stredných polohách veľmi zaujímavý zvuk so zvýraznenými strednými harmonickými.
Je však nevyhnutné povedať, že tento nástroj sa určite nehodí na zádumčivé akordy, ani na hru prstami. Zvuk je naturálny až drsný a masívna ozvučnica potrebuje od strún viac energie, aby kmitala tak ako má. No a úzky hmatník sa viac blíži k elektrickým gitarám. Gitare najlepšie svedčí rustikálny blues a veľmi dobre na nej znie aj štýl rockabily. A netreba sa báť do strún udrieť. Dokáže sama rozoznieť dosť veľký priestor.
Pokiaľ sa týka elektrifikovanej hry, odporúčam použiť buď elektrónkový zosiľňovač, alebo aspoň modelingový predzosiľňovač. Ja ju používam predzos ADI21 V-Tone Acoustic Modeler od Behringera s 60 wattovým akustickým combom Marshall.
Ale najkrajšie aj tak znie samotná. Je to „drsňák s charakterom".
foto: internetové stránky Gibson, Jay Turser a (C)Tibor Javor http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
