V minulom režime boli úplne bežné mať domy postavené z podozrivo získaných stavebných materiálov, ktorých základy vykopali stavebné stroje miestnej pridruženej výroby „po fajronte“. Bolo bežné prispievať lekárom na ich životný štandard obálkami a sestrám prinajmenšom plechovkou kávy, a bolo úplne normálne využívať rodinné klany a široké známosti pri vybavovaní prijímačiek, alebo „devizáku“.
Táto nátura sa rovnako uplatňovala aj po Novembri ´89. Väčšina slovenských „kapitánov priemyslu“ získala svoje podniky podobným spôsobom. Fabriky boli sprivatizované najmä bývalými nomenklatúrnymi kádrami komunistickej strany, veď kto iný mal dostatok informácií a známostí napísať a presadiť privatizačný projekt. Musím však dať klobúk dole pred tými podnikateľmi, ktorí začali na zelenej lúke a zarobili prvý milión trebárs dovozom čínskeho textilu.
Po rokoch sú rafinérie a gumárne predané a namiesto nákupu handier v Šanghaji sa skupujú nemocnice. V súlade s našou kolektívnou genetickou informáciou získanou počas „starých dobrých čias“, sa podniká spôsobom, ktorému Česi vravia „Já na bráchu, brácha na mě“ a šikovný podnikateľ vie, že svoj biznis musí mať istený zo všetkých strán, krížom cez celé politické spektrum.
Priam smiešne vyznieva, ako sa po prevalení škandálu „Gorila“ zrazu odkiaľsi vyrojili bojovníci proti korupcii, bojovníci proti „skorumpovaným politikom“, bojovníci za čistotu systému. A sami seba vyhlasujú za tých najčistejších a dávajú to na známosť nielen prostredníctvom médií, ale majú tú odvahu vylepiť sa na bilboardy.
Mám pocit, že mnohí z tých „veľkohubých“ bojovníkov majú presne rovnakú genetickú výbavu, ako tí, proti ktorým bojujú. Mám pocit, že ich podnikanie, či jednoducho život v našich pomeroch, neumožňuje existenciu absolútne „čistého“ podnikateľa, alebo občana. Preto mi pripadajú trápne ich vyjadrenia a výkriky.
Smutnejšie však je pozrieť sa na ulicu, pozrieť sa na protestujúci dav. Mládež veriaca takmer všetkému, čo ktosi z tribúny zakričí, alebo vylepí na nástenku fejsbúku si neuvedomuje, že za ich frustráciu nemôže zopár údajne skorumpovaných politikov.
Neuvedomuje si, že za ich frustráciu môže práve ten fejsbúk, gúgl, bulvár, televízia či reklama, ktoré im podsúvajú virtuálnu realitu na míle vzdialenú reálnym možnostiam sveta v kríze. Protestujúca masa si neuvedomuje, ako je manipulovaná jednotlivcami, alebo nebodaj záujmovými skupinami, ktoré sledujú svoje ciele, na ktoré sa dá poľahky využiť hnev davu.
Nasrdený študent ani nemôže vedieť, odkiaľ sa zobrala tá genetická výbava slovenského podnikateľa, či politika. Nezažil to. Nevie a nechápe. Nechce chápať, že aj úplne radový obchodník v službách veľkej firmy je nútený správať sa korupčne. Nevie a ani nechce vedieť, ako biedne je platený bežný referent. Nechce si uvedomiť, že systém je nejako nastavený, má svoje zákonitosti, ktoré neumožňujú radikálnu zmenu bez zmeny myslenia ľudí. Áno aj zmeny myslenia jeho samého.
Bez zmeny myslenia všetkých nahnevaných a protestujúcich ľudí sa nič nezmení. Búrka prehrmí, a na miesto jedných do kresiel zasadnú druhí. Mesiáši a paraziti.
Tí prví to myslia dobre a chcú úprimne pomôcť. Nevedia však ako, a ani poriadne proti čomu. Ich naivita skončí tam, kde začína rafinovanosť parazitov. Parazitov, ktorí už teraz cítia príležitosť surfovať na vlne vášní s cieľom sami sa dostať k moci, a s mocou k peniazom.
A mesiáši? Tí skôr, či neskôr skončia „na kríži“ svojej naivity.
Súvisiace články:
