Otváram dvere a ako vždy dosť hlasno všetkých pozdravím. Štamgasti to majú radi a ich polohlasné odpovede naznačujú, že som vítaný. Aby som zapadol do kolektívu, tak rovno pri pulte kopnem jednu borovičku a vypýtam si malé pivo. Čierne nie je, takže z rezaného nebude nič. Pre istotu sa obzriem, či nejaká známa tvár sa netvári smädno, aby som čosi poplatil.
„Čau, tak to je co? Dúho sem ťa nevidzeu, des byu?“ ozve sa od prvého stola štamgastov známy hlas. Je to Dušan, ktorý stále vyzerá, ako keby spal, ale pod privretými viečkami okolie pozorujú inteligentné oči. Prisadnem si. „No vieš, v zime je tu trocha husto a žena ma hreší, že potom smrdím ako továrenský komín,“ vysvetľujem. „No, já to mám lepší, šak víš. Moja stará tu na druhej smene čepuje, tak príde domú zasmradená ona, ha ha ha,“ smeje sa Dušan.
Ostatní štamgasti okolo stola diskutujú o politike. O chvíľu má začať posledná predvolebná debata, plazma je už zapnutá. V tejto krčme na Záhorí je zrejme názor jednoznačný. Dušan sa do debaty nezapája, jemu je to už dávno jasné. Krčma ho nemusí presviedčať, o čom presvedčený je.
Dopijem pivo a dofajčím tretiu cigaretu. Keď sa lúčim s chlapmi, Dušan konečne niečo povie: „Já to j***m, už mám tých kydú dost. Já tam precalen pújdem a budem volit teho......“
Samozrejme Dušan povedal koho. Presne toho, koho celá naša dedinská krčma, ktorá má niektorých politikov dobre hlboko v žalúdku.
