Bezáka si pamätám od „Cyrilka“ v Bratislave. Dosť sa tam zaoberal deťmi a jeho „detské omše“ patrili k tým lepším. Žiaden medvedík na oltári, ani tlieskajúce sestričky s gitarami, ako tomu je zvykom inde. On tie decká animoval, dokázal v nich vzbudiť záujem a takto im nenápadne podsúval to, čo ich chcel naučiť. Ešteže mu z toho obdobia jeho neprajníci tiež niečo neprišili. Decká sú pre kňaza veľmi nebezpečná matéria.V Trnave Bezák posunul svoje animátorské schopnosti na vyšší level, najmä vďaka svojej výrečnosti. Jeho cieľovou skupinou zrazu prestala byť iba mládež a deti. Stala sa ňou celá diecéza, vrátane laikov i kňazov, ľudí starších aj mladších. A čuduj sa svete aj neveriacich.
Práve záujem neveriacich, teda tých, ktorí by každého človeka v sutane najradšej v lyžičke vody utopili, sa pre Bezáka stáva kameňom úrazu. V jeho poctivosti (nechcem použiť slovo „samoľúbosť“) sa sám pasoval do role spravodlivého, naprávajúceho „nekalé“ praktiky svojho predchodcu. S patričnou medializáciou, keď neuspel „po vnútornej“ linke. A to sa mu stalo pascou. Neprajníci cirkvi tlieskali, veď každé aj hypotetické obvinenie je predsa trendové. A tí lojálni s cirkevnou hierarchiou a zástancovia umiernenejších postupov, začali mať dojem, že začína okiadzať vlastné hniezdo. To sa predsa nepatrí.
Ako to celé dopadlo je iná kapitola. Analýz tu bolo desiatky, aj Bezákových vystúpení a reakcií. To, čo ma ale zaráža je, že šou pokračuje nezmeneným spôsobom. Nech už bolo proti Bezákovi zakročené skrivodlivo, a nech to všetko vyprovokovala jedna obrovské intriga, patrilo by sa zmeniť štýl. Aspoň z taktických dôvodov po zmene pápeža.
Možno by stačilo si trocha „pregúgliť“ Bergogliove názory a postoje k rôznym otázkam. Úmyselne som použil pápežovo občianske meno, pretože kolégium kardinálov sa rozhodovalo práve na základe poznania názorov a profilu arcibiskupa z Buenos Aires. A zvolili si práve takého pápeža, akého chceli mať. Slúži im to ku cti.
Medializované výroky pápeža Františka sú jedna vec, jeho konzistentné názory druhá. Iste, kontrola áut vo vatikánskych garážach a jednoduchšie obliekanie i vystupovanie sú médiami chválené. Málokto však vie, že v mnohých otázkach je nový pápež konzervatívny. A týka sa to aj vnútornej disciplíny v hierarchii cirkvi, lepšie povedané disciplíny kňazov.
Spoznať Bergogliove názory možno napríklad aj z vynikajúcej knihy rozhovorov vtedajšieho arcibiskupa Jorge Bergoglia s významným buenosaireským rabínom Abrahamom Skorkom. Vyšla pod názvom „O nebi a zemi“ v českom vydavateľstve Paseka v tomto roku. Tá knižka je veľmi dobrá, ani jeden z diskutujúcich si nekladie servítku pred ústa, avšak vždy sa snažia nájsť pozitívne východiská a styčné body v rôznych otázkach, ktoré trápia spoločnosť.
A práve tu, v kapitole „O politike a moci“, Jorge Bergoglio doslova hovorí: „V deň, keď udeľujem kňazom svätenie a vkladám na nich ruky, hovorím im, že nevyštudovali, aby obdržali titul kňaza, že to nie je nejaká kariéra, že si ju nevyvolili, ale že boli vyvolení.“ A pokračuje v rozhovore s rabínom: „ Človek sa postupne zapletá do iných mocí ako sú tie, ktoré dostal pomazaním, sú iného druhu. Buď je namyslený, alebo presadzuje časnú moc, čo nie je tá, ktorú chce Boh...“, a ďalej pokračuje: „... medzi mužmi cirkvi sa vyskytuje ctižiadostivosť, vyskytuje sa – na nešťastie – hriech kariérizmu“, a dodáva: „Svrbenie moci, ktoré v cirkvi existovalo a existuje, vyplýva z našej ľudskej podstaty. Ale v ten okamih prestáva byť človek tým, kto bol vyvolený, a stáva sa niekým, kto si vyvolil žiť, ako sa mu zachce, a miesi sa s vnútorným odpadom.“
Sú to tvrdé a otvorené slová, ktoré možno aplikovať na obidve strany konfliktu „Bezák vs. hierarchia“. Na jednej strane je tu zamilovanie sa do moci a na strane druhej je zamilovanie sa do vlastnej pravdy. Ani jedno, ani druhé neslúži na česť aktérom sporu, a ani jedno ani druhé neslúži na zvýšenie už aj tak upadajúcej vážnosti katolíckej cirkvi.
Mám pocit, že pápež František je čestný človek. Verím, že v jeho okolí si ľudia začali trocha viac dávať pozor, aby ho nepodrazili. A preto sa mi javí verejnosti podsúvaná alternatíva Bezákovej „diplomatickej“ kariéry málo pravdepodobná. Aj keď ju medializujú jeho priatelia a „znalci“ Vatikánu. Rád by som sa mýlil.
Bezákove miesto vidím tam, kde svojím prirodzeným aktivizmom môže pomôcť ukázať aj tú lepšiu stránku cirkvi. Trebárs v ateistickom Česku, alebo hoci kde inde. Avšak bez ambície na formálnu kariéru. Konečne, nie sú Redemptoristi hlavne ľudoví misionári?
foto: cas.sk a idnes.cz
