Biele geto. Vízia, akoby z nejakého akčného sci-fi filmu, alebo počítačovej hry. Ale nie taká nereálna, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Rabovačky v Londýne, či v Hamburgu. Ukradnutá úroda zemiakov na Spiši. Strieľačka v Troch Vežiach. Problémy v Malackách. Vybývané domy. Zákazy moslimských šatiek. Shengenské hranice. Tábor v Medveďove. Komandá v maďarských dedinách. Nórsky masaker. Búrlivý ramadán. Sociálne vylúčenie...
Všetko to zapadá ako kocky lega. Nie. Tu nejde o žiadne rasové a etnické nepokoje. Tu ide o to, že moderné elektronické médiá vytvorili chimérny virtuálny svet blahobytu. Stačí ruku natiahnuť a je váš. Mnohí tomu veria a čudujú sa, prečo niektorí majú a niektorí nie. A naťahujú ruky, či páčia kovové rolety na obchodoch. Nechápu, že hodnoty musí niekto aj vytvárať. Nechápu, že stať sa vlastníkom nie je iba kliknutie myšou.
Kedysi sme poznali iba jednu revolúciu. Bola veľká a októbrová. To čo sa dnes začína diať vo svete je revolúcia ešte väčšia. A nebezpečnejšia.
Pred časom, keď neďaleko Bratislavy vznikala luxusná milionárska štvrť, tak pri vjazde do nej stála ochranka a bola závora. Vznikalo biele geto. Geto, do ktorého sa chceli majetní uzavrieť. Múry, ktoré by chránili ich majetok. Tieto múry nevydržali dlho, geto sa rozrastalo príliš rýchlo. Vzniklo však mnoho nových múrov. Chrániace slušných pred neslušnými. Diskutované a polemizované múry...
Jednej kolegyni ukradli takmer pred jej očami nový plot. Tiež ju mal chrániť. A v Londýne povaľači cez rozbité výklady vynášali značkové tenisky a plazmové televízory.
A ja mám strach.
Strach, že moji vnuci sa budú musieť dobrovoľne uchýliť do bieleho geta.
Aby prežili.
foto: (C) Tibor Javor http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
