Je zaujímavé, že v tomto sa zhodne aj pápež František trebárs s Judith Butler. Pápež hovorí „hriešnika milujem, ale hriech nenávidím", alebo „kto som ja, aby som súdil". Naráža tým na to, že homosexuálna orientácia sama o sebe nie je zlá, ale homosexuálne správanie áno. Avšak, a to treba zdôrazniť, podľa filozofie kresťanov. Teda podľa určitej nimi prijatej normy.
Filozofka a aktivistka Judith Butler, ktorú mnohí považujú za zakladateľku „dženderovej ideológie", tvrdí, že ak biologické pohlavie je dané prírodou, spoločenská rola jeho nositeľa - rod (gender, „džender") je prijatá v procese výchovy a vplyvom prostredia. Dobrovoľne, alebo nedobrovoľne. Rod, „džender", sa vymedzuje voči zaužívaným spoločenským štandardom konaním, vzťahom. A taktiež až týmto konaním, prejavom sexuality, je „džender" definitívne konštituovaný. Triáda biologické pohlavie - rod - sexuálny prejav je kompletná.
Táto triáda môže byť koherentná, alebo nie. A to navonok aj dovnútra. Ak je v súlade biologické pohlavie, prijatý rod a spoločensky akceptované sexuálne správanie, je všetko „v poriadku". Ak „džender" nie je koherentný s biologickým pohlavím môže nastať problém a dotyčná osoba môže psychicky trpieť bojom sama so sebou, alebo, ak sa navonok manifestuje sexuálnym prejavom, môže trpieť neprijatím od okolia.
Čo s tým? Kresťania hovoria, že treba blížneho milovať, a to aj hriešnika. Liberálni aktivisti zasa bojujú o uznanie práv „inakých". Aký je v tom rozdiel? Veď konečným cieľom má byť pozitívne prijatie človeka, blížneho. Kresťania sa snažia posudzovať nie človeka, ale jeho konanie a porovnávajú toto konanie s nimi uznávanými normami. Bojovníci za práva inakých, nazvime ich trebárs „dženderisti", tieto normy búrajú. Podľa Judith Butler tak, ako bol „džender" skonštruovaný, tak sa dá aj „dekonštruovať". Na pohľad je to jednoduché, treba zrušiť zaužívané pravidlá sexuálneho správania. A to buď legislatívne, alebo aktivisticky - „gender fuck" komunity vedia ako. V konečnom dôsledku je takáto politika krátkozraká. Pre nich samých.

Takže na jednej strane tu máme „bigotov" kresťanov, ktorí trvajú na svojom ponímaní sveta a cítia sa ohrození búraním noriem, ktoré im poskytovali stabilitu. Na strane druhej tu máme liberálnych aktivistov, „dženderistov", ktorí sa snažia normy búrať, lebo kde nie je norma, tam nie je priestupok. Na jednej strane máme „bigotov" s ich predstavou „tradičného manželstva" a na strane druhej „dženderistov" s ich predstavou... ale čoho? Veď po zbúraní noriem vlastne ani žiadne manželstvo, či „manželstvo" nebude potrebné! Konečne ani sami homosexuáli inštitút „manželstva", či „partnerstva" v krajinách, ktoré to ponúkajú, nijako masívne nevyužívajú.
O čo tu teda vlastne ide? V texte to bolo spomenuté viac krát. Kde nie sú normy, niet priestupku. A to aj v sexuálnom správaní. Viac ako o „dekonštrukciu dženderu", viac ako o legislatívnu podporu „manželstiev inakých", tu ide o spoločenskú akceptáciu sexuálneho správania, ktoré nie je podriadené nijakým normám. Ale to už tu predsa viac krát bolo.
Zdroje: http://zdravysex.sk/node/27 , http://en.wikipedia.org/wiki/Judith_Butler , http://www.genderfuck.cz/statement/