Ten, kto vyhlasuje, že sexualita je svojou podstatou čosi zlé a hriešne je bludár. Oveľa horšie ešte je, ak sa snaží toto svoje tvrdenie opierať o učenie katolíckej cirkvi. Tón moderného katolíckeho učenia akoby ľudskú sexualitu obhajuje a naznačuje, že aj cirkev sa snaží rozmýšľať o krok dopredu. Toto však je niekedy veľmi ťažké, pretože pre mnohé nové poznatky a skutočnosti treba ešte len nájsť tú správnu „oporu“ v Písme. Svedčí o tom aj esej na tému „Kresťanská bioetika“, čítaná pred niekoľkými dňami v slovenských kostoloch.
Čo to znamená „právo na dôstojné počatie“ a prečo sa toto nemôže udiať „v skúmavke“? Iste, množstvo „biologického odpadu“ pri dnešnej „technologickej úrovni“ hovorí jasne proti, ale čo o sto rokov? Napriek všetkej kritike a zákazom, skôr či neskôr položí svoju nohu na túto zem aj klonovaný človek. Či už to bude experiment v armádnom prostredí, alebo v tajnom laboratóriu excentrického boháča, tí čo prežijú, budú mať „dušu“?
Vnímanie pojmu „duša“ sa ustálilo ako akási syntéza medzi platónskym chápaním a židovskou tradíciou. Gréci zastávali názor, že vedomie vzniká v duši - osobnej entite, ktorá môže fungovať nezávisle na tele a prežíva jeho smrť. Pre Židov je takzvaná „duša“ neosobným oživujúcim princípom a vedomie môže vzniknúť iba vnútri oživeného tela. Tento rozpor vyvolal aj zmätok v kresťanskej náuke o posmrtnom živote. Kresťania stále majú vo zvyku prijímať prežitie „duše“ tak ako ho formuloval Platón, bez židovského prvku potreby „vzkriesenia tela“. Korunu „zmätku“ potom nasadil Carl Jung, ktorý prišiel s pojmom “nevedomie“, čo niekomu pripomína Platóna, iným „akášu“, a iným princípy cirkevného učenia.
Podľa kresťanov život človeka vzniká v momente splynutia spermie s vajíčkom. V rovnakom momente Boh tvorí novú „dušu“, ktorá sa okamžite inkarnuje, čím je človek kompletný. Je to zrejme ten moment, keď vznikne prvá bunka s kompletnou DNA, úplne jedinečnou, bez ohľadu, či sa tak udeje „in vitro“, alebo prirodzenou cestou. Zdá sa, že nositeľom novej ľudskej entity je teda nová unikátna DNA napojená od svojho vzniku na energoinformačné pole, ktoré kresťania nazývajú „duša“.
Nikdy sa nedopátrame ku vzorke Ježišovej DNA. Ale istotne aj táto bola jedinečná a napojená na zrejme unikátne energoinformačné pole. Ako to však bude s klonovaným človekom? Jeho DNA unikátna nebude. Bude teda jeho „duša“ jedinečná? A vôbec, bude mať „dušu“?
foto: (C) Tibor Javor
