Či už vlažní a váhaví sympatizanti, alebo tvrdé jadro. Čosi ich núti správať sa inak. Isteže, deklarované princípy a skutočnosť sa často odlišujú. Sami to vedia.
Pálili kacírov a zakladali univerzity. Topili bosorky a vzývajú vizionárov. Vodu kážu a víno pijú. A predsa.
Čosi ich volá:
„Come hi!“ , „Poď hore!“
Ale čo je to „hore“? A kedy to bude? .. Sami nevedia...
Zmenili svet a svet zmenil ich. Barbari prijali „nezabiješ“ a oni prijali internet. Naďalej sa barbarsky zabíja. Návody sú na nete. Aj „zakázané“ obrázky.
A stále ich čosi volá: „Come Hi!“ Je to ako droga.
Návykovejšia a nutkavejšia ako heroín. „Come hi!“ Nielen v tichu meditácie, alebo vo vrave davu.
Je to čosi v nich.
Čosi, čo je ťažko pochopiť.
Svet, médiá a aktivisti mávajú dúhovými zástavami a pochodujú za práva štvorpercentných menšín.
Svet, médiá a aktivisti bojujú za práva žien na vraždy zhlukov vlastných buniek.
Svet, médiá a aktivisti sliedia po policajných záznamoch kláštornej onanie.
Ale napriek tomu aj mnohých z nich čosi volá: „Come hi!“
A oni nevedia prečo...
foto (C) Tibor Javor
