Po dlhom čase potom prišla doba, kedy sa na námestiach namiesto mávatkami triaslo zväzkami kľúčov a kostoly sa opäť zaplnili. Nielen mládežou, ale aj tými, o ktorých by to človek nikdy nepovedal. A o viere sa opäť začalo hovoriť. V skupinkách postávajúcich po bohoslužbách pred kostolom, ale aj oficiálne. V kravatách pred televíznymi kamerami. Viera sa stávala politickou agendou.
A tak sa na veriacich opäť začalo ukazovať prstom a spontánnych hlúčikov pred kostolmi ubúdalo. Možno preháňam, ale povedať na pracovisku, či priznať sa v diskusii, že som veriaci sa dnes niekedy takmer rovná vyhláseniu za blázna, sektára nenažranej cirkvi, homofóba a antiliberála. Nasleduje mĺkve ostrakizovanie. Tragické je, keď človek v kameňujúcom dave zahliadne povedomú tvár z večernej omše za totality.
Nastala doba internetu, blogov, boja za zjednodušenie povolenia potratov a registrované partnerstvá. Prišla doba sitkomov a superstar, uvoľnenej morálky a nadupaných hlavohrudí. Doba peňazí a starnúcich arcibiskupov, doba pastirerskych listov pred voľbami a homosexuálnych škandálov za múrmi seminárov. Doba pornografie a Mela Gibsona. A o viere sa prestalo hovoriť úplne. Tí dvaja - traja vytrvalo blogujúci kňazi to na Slovensku nezachránia.
O skutočnej viere sa prestalo hovoriť aj medzi veriacimi. V spoločenstvách, ktoré za zatvorenými dverami premodlievajú ruženec, či chystajú letnú hrebeňovku, sa do hĺbky duše ide málokedy a rôzne duchovné obnovy a prezentácie „skúseností" sa dostávajú na hranice povrchného sektárstva: My sme tí vyvolení a tých „vonku" treba s láskou „prijať" a modliť sa za nich. A o viere sa naďalej nehovorí.
Hovoriť o viere je totiž stále ťažšie a ťažšie. Viera nie sú „pátričky" zavesené na zrkadle „géčka". Viera nie sú ani kvetnaté frázy okorenené krížovými odkazmi na verše Písma. Viera nie je plamenný prejav proti eutanázii na rádiu Lumen ani stanovačka na farskom dvore. Viera je vnútorné rozpoloženie človeka, pocit spolupatričnosti s niečím, čo nás presahuje. S niečím, čo je naše najhlbšie vnútro, na čo nenachádzame slov.
A preto netreba o viere hovoriť, treba ju žiť...
foto: (C) Tibor Javor http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
