Vhodne prepojené fakty a viac či menej zavádzajúce konštrukcie stmelené výraznými postavami by však knihu neposunuli medzi najčítanejšie, keby prinajmenšom druhoplánovo nespochybňovala inštitucionálnu cirkev. Napriek tomu knihu hltali aj mnohí príslušníci miliardovej kresťanskej „menšiny“ a dokonca sa k nej vyjadrovali aj oficiálne cirkevné miesta. Táto kniha, ako aj jej nasledujúce odvary, zachytila mainstreamovú vlnu liberalizovanej spoločnosti, kde je tak populárne kopnúť si do všetkého, čo len trocha pripomína kleriku, či ornát.
Nuž, kritika akejkoľvek inštitúcie či spolku, pokiaľ je mienená konštruktívne je dobrá, a môže adresátovi tejto kritiky pomôcť k sebareflexii. Jedovitá a zákerná kritika, ktorá neponúka žiadne východiská, sa v teórii medziľudskej komunikácie radí k metódam zakázaným. O to viac, keď východisko k tejto kritike sú Dan Brownovsky účelovo pospájané informácie.
Áno, aj na Slovensku má katolícka cirkev svoje problémy. Počínajúc ľudáckym staromilstvom jej penzionovaných činovníkov, cez exkomunikovaných tradicionalistických juniorov, či vymknutým Sokolom končiac. Rovnako ako v každej organizovanej skupine sa problémy s väčším, či menším úspechom riešia ponajprv vnútri. A až miera úspešnosti interného riešenia je reflektovaná vonkajším prostredím a následne akceptovaná, alebo nie.
Najväčším problémom sveta zrejme nie je zemetrasenie na Haiti, alebo hospodárska kríza, ale medializované škandály a škandáliky a desiatky rokov staré prehrešky sexuálneho razenia z prostredia cirkvi. „Začalo sa to pred pár týždňami v Berlíne, keď sa na jezuitskom katolíckom gymnáziu po rokoch ozvalo 17 bývalých študentov s reportom o tom, že boli počas svojho štúdia na uvedenej inštitúcii zneužívaní“, píše jeden známy bloger. Následne v texte podáva celkom kvalitný rešerš o podobných škandáloch a škandálikoch z celého sveta. To by nebolo nič mimoriadne a povšimnutiahodné. Čo ma na tomto texte však upútalo je práve Dan Brownovský spôsob zostavenia mozaiky informácií, z ktorej akoby samovoľne vyvstáva výborne vypointovaná zápletka: Ratzinger (bývalý „vrchný inkvizítor“) je v kúte! Vlastný tieň ho dobieha a čoskoro sa ukáže „kto z koho“. Naozaj apokalyptická vízia hodná spisovateľa Dan Brownovho formátu.
Našťastie na podhubí práve tejto kritizovanej cirkvi vyrástli aj iní spisovatelia idúci skutočne do hĺbky a hľadajúci ten povestný koreň, na ktorý treba „priložiť sekeru“. Americký františkán Richard Rohr, ktorý svojho času viedol aj exercície u setier Matky Terezy v Kalakte, výborne analyzuje funkciu ľudského ega v kontexte motivácie. Áno, aj motivácie danbrownovských donkichotov. V jednej zo svojich kníh v kapitole Herec s brvnom v oku (Herec = pokrytec Mt.23) píše: „Jedná sa o vzťah Ega a jeho tieňa. Ego je súčaťou „Ja“, ktoré chce byť významné, ústredné, dôležité. Zo svojej podstaty je sebastredné a zaujíma obranné postoje.. Ak má vša dosiahnuť úspech, potrebuje odstrániť svoju negativitu.“ A ďalej pokračuje: „Tieň je tou súčasťou „Ja“, ktorú nechceme vidieť, ktorej sa vždy obávame a nechceme ani, aby ju videli ostatní. Snažíme sa tieň ukryť alebo poprieť, predovšetkým sami pred sebou... Pokiaľ sa herec bráni prehnane, bude svoj tieň nenávidieť a premietať ho inde (Napríklad existujú homosexuálni kňazi, ktorí homosexuálov nenávidia a útočia na nich.) Jeden bod je tu ale kľúčový: Tieňové „Ja“ nie je samé o sebe zlé, ono vám iba umožňuje konať zlo, bez toho, aby ste to rozpoznávali ako zlo.“
Takže nie je to podobne aj s tým Ratzingerom v kúte? Nechceli by ho tam mnohí vidieť, nevidiac vlastné brvno v oku? Každopádne však: Dan Brownov štýl je účinný...
foto: (C) Tibor Javor
