Hovoríme mu „Pane zmiluj sa", akoby sme boli figúrkami v rukách sadistického vládcu a prosíme ho aby zastavil svoju trestajúcu ruku.Trestajúcu naše prestúpenia Zákona. Zákona, ktorý však nebol daný pre smrť, ale pre život. Jedným dychom hovoríme „Boh je láska" súčasne žobrajúc o milosť. Absurdné. Načo je taký Boh, ktorý ničí to, čo stvoril? Ktorého treba prosiť o to, čo nám raz dal?
Boha sa báť je prestúpenie toho najdôležitejšieho prikázania: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!"
V tejto jedinej vete sa však skrýva aj hlboká pravda o jednote mysle, vedomia a podvedomia. Pravda, o ktorej vedia rozprávať mystici aj psychológovia. Pravda, ktorá je kľúčom k životu v súlade nielen s prírodou a jej zákonmi, ale aj so zákonmi transcedentálnymi. Pravda, ktorá je kľúčom k radosti zo života, ktorá nám ako „nová zvesť" ukazuje cestu.
Táto cesta nie je ľahká. Všetko je totiž na nás: „Duch je ochotný, ale telo je slabé..."
foto: (C) Tibor Javor
http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
