Sú už na „onom svete“. Je im však dobre? Túto otázku si kladú od nepamäti filozofi aj náboženské systémy. Používajú rôzne pomenovania a systematizujú štruktúry „nebies“. Snažia sa materiálne uchopiť čosi, o čom kresťan povie: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú...“ Ale ako sa dá Boh milovať, keď je na svete a v živote každého človeka toľko krivdy, neprávosti a bolesti? Je Boh vari akýsi „sadista“ ktorý stvoreného človeka necháva trpieť?
Nechajme bokom „adamovské“ symboly a sofistikované zdôvodnenia prešpikované odkazmi na kanonizované texty a iné honosné vyhlásenia. Človek trpieť musí. Každý svojou mierou, o ktorú sa sám pričinil. Bolesť a zlo totiž, je pre človeka nutné. Nie pre to, že by bol za niečo "trestaný", ale preto, aby poznal dobro. Tak ako sa v elektrickom obvode vymedzuje kladný pól od záporného, tak sa dobro vymedzuje zlom. Bez toho, aby človek poznal pocit hladu, nepochopí pohodu pocitu nasýtenia. Bez toho, aby spoznal pocit zimy, nevie, čo je to teplo.
Pre človeka ako živočíšny druh, sú pocity pohody dôležité na biologické prežitie. Jestvuje ale aj iné „prežitie“. To, ktoré presahuje materiálnu existenciu. A tu sa začína „marketing so smrťou“. Rob toto a toto a po smrti budeš spasený. Rob iné a rozlpynieš sa v nirváne. Za takýchto a len týchto podmienok pôjdeš rovno do „siedmeho“ neba. Odvrhni všetky svoje túžby a žiadostivosti, rozbi svoje ego. Buď menší a menší. Len zopár príkladov týchto marketingových stratégií. Všetko však je založené na tom, že človeku sa nechce trpieť. Je radšej ochotný sa vzdať aj svojich túžob, len aby zabránil žiaľu z ich nenaplnenia. Niekedy som z toho smutný. Marketingové stratégie sú totiž často balamutením.
Ale, čo bude, keď prekročíme prah našej súčasnej existencie?
Musíme teraz trpieť, aby sme "potom" boli šťastní?
Áno, musíme. Bez poznania zla nie sme schopní pochopiť dobro.
Foto: (C) Tibor Javor
