Nie som žiaden "ajťák", ale k počítačom mám roky blízko. Konečne aj môj nick „Commandcom“ napovedá, že som sa kedysi do kompov vyznal trocha viac. To ale boli staré dobré časy. Dnes je doba iná. Kedysi vedeli na kompe s dvadsať megovým hardom bežať v pohode prvé Windowsy, dnes je päťsto giga taký slabší priemer. Widows je napuchnutý ako rakovina, hoci v podstate jadro sa aspoň dvadsať rokov ani veľmi nezmenilo. Nuž ale poďme k veci. Skoro som prišiel o nervy.
V domácnosti máme dva notebooky. Jeden priam historický dvanásťročný Dell, ktorý si za svoj život zaslúžil už nový displej, klávesnicu, pamäť , hard ba aj DVD jednotku - ešteže existuje eBay. Ikspéčka na ňom ale stále statočne hrkocú. Je to rezerva keby náš „hlavný“ notebook zlyhal.
Ani ten „hlavný“ nie je nijaký zázrak. ASUS F5N, s dvojjadrovým 64 bitovým Turionom a Nvidia chipsetom. Dve giga RAM a dva gigahertze procesora, ale ikspéčka na ňom bežali celkom svižne. Až jedného dňa si povedal, že bude štrajkovať. Zo dňa na deň sa rozhodol, že bude bootovať asi päť minút a že každá disková operácia sa povlečie ako slimák.
Klasika, hovorím si, nahuckáme na neho nejaký čistič registrov a poriadny defrag. Tie registre sa nejako prečistili, konečne robievam to pravidelne. Defragmentácia však nie a nie naštartovať, začali sa objavovať rôzne hlášky, že msc konzola je bútľavá, že je skapatý hard a podobne. Nakoniec mašina zamrzla tak, že sa ani v chránenom režime nebola ochotná rozmraziť.
Test disku v dosovskom režime nenašiel nič. Hovorím si, zrejme bude pošahaný systém, človek nikdy nevie. Našiel som teda kdesi na dne zásuvky recovery disk a - nič. Ani sa nechcela mechanika roztočiť. Bude niečo vážnejšie, keď mi ten komp takto pod rukami umiera. Tak som sa zastavil u našich „ajtimanov“. Teda „ítéčkárov“ , akom sa im oficiálne hovorí. Vravím: „Chlapci, máte u mňa flašu bieleho rumu, ak to nejako rozchodíte.“ A „ajtimani“ sa začali snažiť. Prvé bolo, že to podobne ako ja skúsili s recovery diskom. Hrôza! Na celej obrazovke sa obrovskými písmenami objavilo „ERROR“. A nič ďalej.
Udalosti nabrali rýchly spád. Zrušiť celý hard, všetky partície, čerstvý formát a najlepšie testy aké na disky sú. Všetko prešlo ok. Nové ikspéčka a drivery. Zatiaľ sa to javilo normálne. Pripomenul som ešte driver na SD kartovú čítačku a záverečnú defragmentáciu. A mašina zasa stvrdla. „Mrkvosoft“ preč, poďme na Linux. Po inštalácii Ubuntu ale noťas štrajkuje stále podobne. Tak teda skúsme "sedmičky", čo keď je na príčine driver na diskový radič. Trocha sa to rozchodilo, ale trojminútový štart a dvadsať minút čakania, kým sa rozbehne defrag nevyzeralo ružovo. „Ajťák“ Marek skonštatoval, že chyba bude v hardvéri. Asi je na odchode diskový radič. Smutne som teda môj obľúbený Asus zbalil do kabely a odniesol opäť domov.
Snáď pomôže gúgl. Nastali dni pátrania vo všelijakých fórach a aj serióznejších databázach. Vyskúšal som všeličo možné aj nemožné. Najhoršie bolo, že žiaden test nevykazoval nejaké chyby a ani v logoch som nenašiel nič. Až tu zrazu, diskkeeper pri reštarte vyhlásil, že na „g“ je nejaká chyba a že teda preskakuje „Autocheck“. Akéže „g“, preboha? Veď mám iba jednu partíciu a nič viac!
Začal som sa prikláňať k Marekovmu tušeniu hardvérovej chyby a manželke som nenápadne avizoval potrebu inovovania domácej výpočtovej techniky. Pochopila, že aj náš „záložný" počítač, dvanásťročný Dell, môže tiež hocikedy vypovedať a že v Nay majú sem tam nejaké výpredaje, pri ktorých berú starý notebook na protihodnotu za päťdesiat Eur. Dali sme si termín do soboty. Keď sa mi dovtedy nepodarí tú mašinu rozchodiť, kúpime inú.
To bolo ráno. Poobede ma napadla spásna myšlienka, ísť na vec primitívne. Zadal som do gúglu úplne jednoducho typ počítača a slovíčko „problem“. BINGO!
Za päť minút notebook chodil ako premiérove hodinky. Po týždňoch trápenia som vybral zabudnutý PRÁZDNY micro SD adaptér zo slotu a mašina sa rozbehla. Aké jednoduché. Ešteže neznámy servisák kdesi na druhej strane zemegule sa stretol s podobným problémom:
karlisi (IS/IT--Management) |
Perhaps not the right forum, but its connected with Windows XP, so... === |
Technický epilóg: Ak je v zasunutom adaptéri vložená micro SD karta, systém si ju namapuje ako diskové zariadenie a otestuje, o aký typ pamäte sa jedná. To preto, aby pri plánovanej defragmentácii vynechal SD disky aby neznižoval ich životnosť. Ak ale je vložený prázdny adaptér (teda aspoň pri značke Asus), systém identifikuje disk a snaží sa ho otvoriť. Disk tam ale nie je, pretože adaptér je prázdny. No tak do neho búši a búši, kým nevybehne timeoutom.
A to bol celý problém, ktorý ma stál pár šedivých vlasov a fľašu rumu.
foto internet
