Po absolvovaní jednej svadby kdesi pri Varíne som sa ešte s jedným svadobčanom vracal vlakom domov. Smiali sme sa o dušu takmer po Piešťany. Podávali sme si noviny a spolucestujúci sa čudovali, že stačí ukázať na čosi na stránke a už ideme do kolien. Na vine bol tento vtip:
V národnej galérii sa pripravovala výstava aktov od známeho umelca. Ako to už býva, pred vernisážou panuje veľký zhon, v ktorom sa mnoho vecí stratí alebo zabudne. Kurátor prechádza expozíciu a kontroluje, či je všetko tak ako má byť. Vo vstupnej sále dominuje dvojmetrové plátno s vcelku naturalisticky pojatým aktom páru.
Kurátor s prižmúrenými očami sa znova a znova pozerá na obraz a čosi sa mu nezdá. Napokon nenápadne osloví autora:
- Majstre, prepáčte, ale pozabudli ste mi povedať názov toho úžasného aktu...
- Ale prosím vás – odvetí majster – veď každý školák dnes už vie, čo sa robí v posteli...
- Áno, majstre, ale je zvykom uviesť na štítku pod dielom jeho názov – nedá sa kurátor.
- Ale veď tam napíšte čokoľvek. A keby ste si nevedeli rady, stačí vystrihnúť akýkoľvek titulok z novín...
Nuž, že by sme to skúsili napríklad odtiaľto http://teraz.sme.sk/ ?
Reprodukcia: fineartamerica.com, Brigitte Cadena
